Hlboké korene antivakcinačného hnutia

· Čas čítania: 3 min.
Ilustračný obrázok: Shutterstock

Vakcíny sa vo všeobecnosti považujú za účinný prostriedok pri posilňovaní imunity. Na ich riziká dnes upozorňujú mnohí aktivisti i odborníci. Málokto však vie, že odpor voči vakcínam má dlhoročnú históriu a sprevádza ich prakticky od začiatku.

Myšlienku nakaziť človeka závažnou chorobou, aby telo získalo imunitu, priniesla do západného sveta Mary Wortley Montaguová. Britská aristokratka počas svojho pobytu v Osmanskej ríši (v rokoch 1716 – 1717) vypozorovala metódu, ktorú Osmani používali v rámci prevencie voči čiernym kiahňam. Išlo o zámerné nakazenie pacienta kiahňami vkladaním sušeného hnisu z chrást pacientov postihnutých touto chorobou do drobných rezných rán zdravých ľudí. Mladučká, ani nie 30-ročná Montaguová, ktorej sa iba krátko pred príchodom do Osmanskej ríše podarilo kiahne prekonať, bola z tohto nápadu taká nadšená, že po svojom návrate do Anglicka ihneď začala presviedčať lekárov o pozitívach uvedeného postupu. Pritom si zrejme ani nevšimla, že 2 – 5 % takto „zaočkovaných“ Osmanov následkom tejto „liečby“ podľahlo a niektorí zostali v jej dôsledku trvalo znetvorení.

Keďže nápad lady Montaguovej prispel k ešte rýchlejšiemu šíreniu vírusu kiahní v Anglicku, otázka zastavenia epidémie trápila mnohých miestnych lekárov. A tak prišiel na rad doktor Edward Jenner z mestečka Berkeley v juhozápadnom Anglicku. Keďže žil v malom meste, ktorého obyvatelia ľahko uverili hocakým poverám, aj k nemu sa dostal chýr o tom, čo sa povrávalo medzi dojičkami kráv – vraj nákaza kravskými kiahňami dokáže ochrániť pred pravými kiahňami.

Jenner sa v roku 1796 rozhodol overiť túto poveru v praxi. Z pľuzgiera dojičky nakazenej kravskými kiahňami vzal chorobnú hmotu a prostredníctvom dvoch malých rezných rán ňou nainfikoval syna svojho záhradníka, 8-ročného Jamesa Phippsa. Chlapec ochorel na kravské kiahne, no po šiestich týždňoch sa mu podarilo vyzdravieť. Tým však jeho utrpenie neskončilo. Na potvrdenie svojej teórie Jenner krátko po Phippsovom vyzdravení naočkoval chlapcovi aj pravé kiahne. A keďže chlapec pravé kiahne nedostal, doktor to považoval za dôkaz úspešnosti svojej metódy. O dva roky neskôr Jenner publikoval článok Skúmanie príčin a následkov vakcíny kravských kiahní, v ktorom zaviedol termíny vakcína a vakcinácia, odvodené od latinského slova vacca (krava) a pojmu Variolae vaccinae (kravské kiahne).

Očkovanie sa ujalo nielen v Anglicku, ale celosvetovo. Do roku 1802 už v Anglicku v rámci boja proti kiahňam zaočkovali viac ako stotisíc ľudí. Pri takom množstve začali vychádzať najavo nežiaduce účinky. Alarmujúce informácie priniesol aj britský časopis The Medical Observer. V jednom z jeho článkov z roku 1809 si napríklad môžeme prečítať o dieťati, ktoré koncom roka 1799 očkoval (kravskými kiahňami) pán Robinson, lekár a lekárnik z Rotherhamu. Mesiac nato ho naočkovali pravými kiahňami bez prejavu choroby. O niekoľko mesiacov neskôr sa nakazilo pravými kiahňami a zomrelo.

Veľmi zaujímavý článok uverejnili aj v škótskom časopise The Edinburgh Medical and Surgical Journal v roku 1819. Autor textu doktor Thomas Brown v ňom uvádza, že keď zaočkoval 1200 osôb, tento zákrok už nemôže odporúčať, hoci spočiatku bol veľkým fanúšikom vakcín a ako dôvod svojho kritického postoja uvádza osobnú skúsenosť, keď ľudia po zaočkovaní ochoreli na pravé kiahne a viacerí na ne dokonca zomreli.

Autor: Pavol Ičo

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár