Napätie v Perzskom zálive opäť rastie. Americký prezident Donald Trump informoval Kongres o obnovení leteckých útokov proti Iránu a prisľúbil zničenie celej vojenskej infraštruktúry Islamskej republiky v Hormuzskom prielive. Iránska armáda naopak zaútočila na americké ciele v regióne. Podľa iránskych médií boli zasiahnuté americké komunikačné systémy, systémy protivzdušnej obrany Patriot, sklad munície v Kuvajte a ďalšie objekty.
Do bojov sa zapojili aj jemenskí húsíovia. V reakcii na saudské útoky na letisko v Saná zaútočili raketami a dronmi na letisko Abhá v Saudskej Arábii a varovali všetky letecké spoločnosti pred lietaním v saudskom vzdušnom priestore.
Dokonalá patová situácia
V predchádzajúcich článkoch o Iráne sme naznačili, že najpravdepodobnejším scenárom po prímerí budú občasné prestrelky, pričom Irán si fakticky zachová kontrolu nad dopravou cez Hormuzský prieliv. Presne to sa aj stalo. Ománske teritoriálne vody zostávajú zamínované a lode sa môžu pohybovať len cez iránske teritoriálne vody. Júnové memorandum v podstate prinútilo USA tento stav akceptovať.
Rozpory sa však odvtedy len prehĺbili. Ani Spojené štáty, ani Irán nemajú záujem obnoviť rozsiahle boje. Keďže však ani jedna strana nedokázala tej druhej uštedriť strategickú porážku, nedokázali sa dohodnúť na ničom podstatnom. Každá dohoda znamená kompromis a ústupok – ale prečo by mal niekto ustupovať, ak neexistuje porazený?
Vojenská logika preto tlačí obe strany k ďalšej eskalácii. Politická logika tiež favorizuje vojnu, pretože predpokladá, že rozpory možno vyriešiť iba silou. A ekonomická logika hovorí to isté, keďže normálna doprava cez Hormuzský prieliv nebola obnovená a svetový nedostatok ropy pretrváva.
Zároveň však nikto nie je pripravený viesť plnohodnotnú vojnu. Ani USA, ani Irán nemajú prostriedky na to, aby protivníkovi spôsobili strategickú porážku. Kým jedna zo strán nezíska presvedčenie, že môže svoj cieľ dosiahnuť silou, bude tento krehký a absurdný balans pokračovať.
Americký pokus preniesť vojnu na Arabov
Spojené štáty sa pokúsili konflikt „outsourcovať“ Arabom so slovami: „Ak to potrebujete, bojujte s Iránom vy.“ Medzi arabskými štátmi sa však nenašiel nikto ochotný prevziať toto riziko. Dokonca ani Spojené arabské emiráty, jediná arabská krajina, ktorá sa verejne postavila na stranu USA, neboli pripravené ísť do otvorenej vojny.
Dôvod je jednoduchý. Ak by sa emiráty skutočne zapojili do plnohodnotného konfliktu s Iránom, pravdepodobne by niesli hlavnú ťarchu útokov. Celá infraštruktúra monarchií Perzského zálivu – mrakodrapy, odsoľovacie zariadenia aj prístavy – leží na úzkom pobrežnom páse priamo oproti iránskemu pobrežiu a je ľahko zraniteľná.
V júni potreboval Washington prestávku. Majstrovstvá sveta, Trumpove narodeniny a 250. výročie americkej nezávislosti neboli udalosťami, ktoré by administratíva chcela zatieniť nepopulárnou vojnou a zábermi explodujúcich rakiet a dronov.
Spojené štáty preto potrebovali dokument, ktorému by verejnosť uverila. Namiesto plnohodnotnej mierovej zmluvy tak vzniklo 14-bodové memorandum.
Irán zase potreboval zmiernenie blokády, ktorá mu spôsobovala vážne problémy. A štáty Perzského zálivu si želali to isté – americká blokáda bola pre ne v mnohých ohľadoch väčším problémom než obmedzenia zavedené Iránom.
Nevyriešené otázky
Dlhodobé problémy – bezpečnostné záruky pre Irán, trvalý status Hormuzského prielivu či budúcnosť iránskeho jadrového programu – zostávajú otvorené. Vyžadujú zložité kompromisy, na ktoré momentálne nie je pripravená ani jedna strana.
Počas posledného mesiaca sa však časť ropy nahromadenej v Perzskom zálive dostala na trh cez „čiastočne otvorený“ prieliv. Nevyriešilo to problém vyčerpaných dlhodobých zásob, ale výrazne to znížilo ceny a čiastočne uľavilo západným krajinám vrátane USA od inflačných tlakov.
Schrödingerova vojna
Teraz sme svedkami ďalšej eskalácie. Povedie k novej veľkej vojne? Predpokladajme, že nie.
Vojnu možno prirovnať k Schrödingerovej mačke – k myšlienkovému experimentu, v ktorom je mačka v krabici spolu so zariadením, ktoré ju môže zabiť s 50-percentnou pravdepodobnosťou. Kým sa krabica neotvorí, nemožno vedieť, či je mačka živá alebo mŕtva.
Pred vojnou štáty budujú armády, plánujú operácie, cvičia a analyzujú protivníka. Predvojnové obdobie je však vždy „zatvorenou krabicou“. Nikto nedokáže s istotou predpovedať, čo sa vo vojne stane a či budú predvojnové plány fungovať.
Po vojne s Iránom sa môže zdať, že sa nič zásadné nezmenilo. V skutočnosti sa však ukázalo, že USA a Izrael nedokážu vojenskou silou zmeniť režim v Teheráne a Irán nedokáže spôsobiť kritické škody Spojeným štátom a Izraelu. Vojna odhalila hranice možností všetkých strán – a to bude určovať pomery v regióne ešte mnoho rokov.
Príprava na ďalší konflikt
Všetky strany sa teraz budú pripravovať na ďalšiu vojnu. Staré vojenské príslovie hovorí, že „generáli vždy bojujú minulú vojnu“. Nie je to len kritika – minulá vojna je totiž jedinou reálnou skúsenosťou, ktorú majú.
Príprava na nový konflikt si vyžiada čas. Bude treba prehodnotiť stratégie, vyvinúť nové prístupy a vybudovať zdroje potrebné na ich realizáciu.
Paradoxne je zraniteľnejšia strana, ktorá sa cíti ako víťaz. Irán môže nadobudnúť dojem, že stačí zopakovať rovnakú taktiku – zablokovať prieliv a vypúšťať ešte viac dronov. Jeho protivníci však budú nútení robiť hlbšie závery, čo im môže nabudúce priniesť výhodu.
Drony sú relatívne jednoduché ciele. Je oveľa ľahšie vybudovať účinnú a lacnú protivzdušnú obranu proti dronom než proti lietadlám a raketám. Aj to je však otázka budúcnosti a potrvá minimálne niekoľko rokov.
Nemysliteľné sa stáva normou
Vojna priniesla udalosti, ktoré boli ešte nedávno nemysliteľné. Predovšetkým atentáty na politických lídrov a uzavretie Hormuzského prielivu.
O atentátoch sa dnes hovorí menej, akoby išlo o výnimočnú anomáliu. Každý však už musí počítať s tým, že niečo také je možné a nikto nie je nedotknuteľný – vrátane Spojených štátov.
Uzavretie Hormuzského prielivu sa stalo rozhodujúcim momentom vojny. Možnosť jeho opätovnej blokády bude ovplyvňovať logistiku, investície aj priemyselné projekty. Monarchie Perzského zálivu utrpeli hlbokú psychologickú traumu, ktorá môže ovplyvniť celú generáciu.
Nová éra neistoty
Budúce konflikty určujú aj globálne zmeny. Pred prvou svetovou vojnou mnohí verili, že veľká vojna medzi vyspelými krajinami je nemožná. Svet bol globalizovaný, kapitál aj ľudia sa pohybovali voľne.
Potom prišla priemyselná revolúcia, ktorá vytvorila nové vojenské možnosti – a čoskoro nasledovali dve svetové vojny.
Dnešná situácia je podobná. Prebieha revolúcia umelej inteligencie, ktorá môže priniesť úplne nové vojenské schopnosti. Nikto však nedokáže predpovedať, akým smerom sa vývoj vydá a aký bude jeho skutočný dopad.
Aj preto podľa autora nemôže ani americký prezident Donald Trump zásadne zmeniť výsledok budúceho konfliktu. Ani masívne bombardovanie Iránu pravdepodobne nepovedie k zmene režimu v Teheráne. Eskalácie a prímeria sa preto budú opakovať dovtedy, kým sa svet nezmení natoľko, aby sa zmenil aj výsledok ďalšej – podľa autora nevyhnutnej – vojny.
Autor: Sergey Poletajev – informačný analytik a publicista, spoluzakladateľ a editor projektu Vatfor
Preložila: Diana Dvorská
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Iran and the US are already fighting their next war, RT, 16.7.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.