Rozhodnutia orgánu, ktorý nebol príslušný na trestné stíhanie, sú rozhodnutiami nulitnými, predstavujúcimi porušenie práva na stíhanie zákonným spôsobom v zmysle článku 17 Ústavy Slovenskej republiky (Najvyšší súd SR).
Dnes sa na Slovensku už asi nikto nepozastavuje nad skutočnosťou, že v represívnom trestnom systéme máme okrem sústavy prokuratúr (v organizačnej štruktúre tej generálnej), začlenený úrad špeciálnej prokuratúry, alebo že okrem systému trestného súdnictva máme tiež Špecializovaný trestný súd. O to, či je potrebná existencia takýchto inštitúcií v štáte, ktorý sám seba prezentuje za stabilný, demokratický a právny, bez existencie závažných vnútorných alebo vonkajších hrozieb, sa fakticky žiadna spoločenská diskusia nevedie.
Za závažnejšiu tému dnešných dní však považujeme za potrebné smerovať pozornosť na to, ako vlastne funguje Policajný zbor v rámci trestného konania. Akosi nám dlhodobo uniká, že v Slovenskej republike v skutočnosti nepôsobí jeden Policajný zbor, ale hneď tri.
Tým prvým je štandardný Policajný zbor reprezentovaný krajskými riaditeľstvami a v ich organizačných štruktúrach začlenených okresných riaditeľstvách o obvodných oddeleniach.
Ďalším je politický Policajných zbor pod názvom Prezídium Policajného zboru, ktorý je organizačným útvarom ministerstva vnútra (považovaný v zmysle organizačného poriadku ministerstva za sekciu).
Tretím zborom je polícia polície, známy pod ľudovým názvom „inšpekcia ministerstva vnútra“ a ako súčasť sekcie kontroly a inšpekčnej služby je taktiež rovnako ako Prezídium Policajného zboru organizačným útvarom ministerstva.
Logická otázka by znela: „No a čo? Veď je jedno, ktorý policajný vyšetrovateľ, alebo poverený príslušník Policajného zboru vyšetruje, zhromažďuje dôkazy, obviňuje a podáva návrh na podanie obžaloby. Či už z obvodu, okresu, kraja alebo ministerstva. “
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že všetko je tak, ako má byť. Avšak, nie je to tak. Problém nastáva v tom, že vyšetrovatelia a poverení príslušníci Policajného zboru služobne zaradení na organizačných útvaroch a jednotkách ministerstva vnútra nie sú v zmysle Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože zákon neumožňuje, aby akýkoľvek útvar Policajného bol integrálnou súčasťou ministerstva vnútra.
S otázkou nezákonnosti inšpekcie ministerstva vnútra ako orgánu činného v trestnom konaní sa už dvakrát vyporiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky nasledovne:
Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je odborným útvarom Ministerstva vnútra na úseku kontroly a inšpekčnej služby Policajného zboru, pričom nie je súčasťou Policajného zboru. Nemôže preto preverovať oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a ostatné podnety na trestné stíhanie, vykonávať vyšetrovanie ani skrátené vyšetrovanie o trestných činoch, ani keby išlo o trestnú činnosť policajtov.
Na tomto fakte nič nemení ani to, že pod uznesením podľa §§ 199 ods. 1, 206 ods. 1 Trestného poriadku a návrhom v zmysle § 209 ods. 1 Trestného poriadku, resp. pod inými úkonmi Trestného poriadku je podpísaný vyšetrovateľ Policajného zboru. V záhlaví uznesenia je totiž sprítomnený štátny orgán, ktorý ho vydáva a tým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite a v závere je i okrúhla pečiatka, ktorou sa autorizuje rozhodnutie s názvom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
„Takáto kumulácia dvoch štátnych orgánov do jedného, pokiaľ ide o autorstvo rozhodnutí v mene Slovenskej republiky, sama o sebe robí tieto rozhodnutia zmätočnými, nezrozumiteľnými, nulitnými a v konečnom dôsledku i nezákonnými. Rozhodnutia orgánu, ktorý nebol príslušný na trestné stíhanie, sú rozhodnutiami nulitnými, predstavujúcimi porušenie práva na stíhanie zákonným spôsobom v zmysle článku 17 Ústavy Slovenskej republiky“ (viď rozsudok NS SR 1To1/2015 zo dňa 29. 5.2015, rozsudok NR SR 2TdoV/12/2017 zo dňa 15. 1. 2018).
Hlavný problém spočíva v tom, že nejde len o zákonnosť, resp. nezákonnosť, pri obviňovaní a trestaní policajtov, ale cez prezentovaný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možné analogicky hľadieť aj na Prezídium Policajného zboru, ktoré je v úplne rovnakom organizačnom postavení ako sekcia kontroly a inšpekčnej služby. To, že Policajný zbor je podriadený ministrovi vnútra a že ministerstvo vnútra je ústredným orgánom štátnej správy i pre Policajný zbor, neznamená že minister samotný alebo ministerstvo je bezprostredne a priamo riadiacim orgánom policajných služieb a útvarov.
Z uvedeného teda analogicky vyplýva, že ani vyšetrovateľ a poverený príslušník Policajného zboru služobne zaradený v akomkoľvek organizačnom útvare (sekcii) ministerstva vnútra nie je zákonným subjektom trestného konania, teda nemôže preverovať oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a ostatné podnety na trestné stíhanie, vykonávať vyšetrovanie ani skrátené vyšetrovanie o trestných činoch.
Ani z účelu zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ale ani z účelu zákona o Policajnom zbore nevyplýva že by Policajný zbor alebo je alebo môže byť súčasťou ministerstva vnútra. Ak by sme pripustili to, že úradník ministerstva vnútra alebo policajt služobne zaradený na tomto ministerstve je policajtom aj na účely Trestného poriadku (orgánom činným v trestnom konaní) nemohli by sme sa vyhnúť absurdnej predbežnej otázke, či je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky súčasťou Policajného zboru.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však nielen spochybnil platnosť aktov trestného konania vydaných ministerstvom vnútra, ale zároveň navrhol aj riešenie: „Ak by zákonodarca chcel, aby orgánom činným v trestnom konaní v zmysle Trestného poriadku bol aj policajt alebo štátny zamestnanec ministerstva vnútra, vyjadril by to novelizáciou Trestného poriadku minimálne v ustanoveniach § 10 ods.1, 8, resp. 10 Trestného poriadku expressis verbis.“
Ľudovít Daňo
https://dano.blog.sme.sk/c/487252/katrinec-kocner-naka.html
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.