Kde sa vzalo obávané Z

Čo vlastne znamená ono Z, ktoré vidíme už nielen na vojenských vozidlách, ale ktoré sa pre Rusko stalo symbolom jeho súčasného úsilia o likvidáciu súčasného ukrajinského nacizmu? Výklady sú rôzne, ale faktom je, že napríklad v ČR môže byť za jeho napísanie na verejnom mieste človek obvinený – a môže aj skončiť vo väzení. Hľa, aké mocné je slovo, ba dokonca jediné písmeno! Ale kde sa vzalo? Jedno celkom pravdepodobné vysvetlenie, prečo si ho ruská armáda zvolila za symbol špeciálnej vojenskej operácie, sa však ponúka.

Gréčtina má od staroveku písmeno Z, zeta. V abecede nie je na konci, ale na šiestom mieste, a práve z toho vzniklo latinské Z. Toto písmeno je celkom zvláštne: nesie totiž nielen zvuk, ale má aj samo osebe ďalší význam. Z znamená „on je“, „je nažive“. Tento význam je taký silný, že sa Z stalo symbolom pamiatky gréckeho antifašistického politika, ktorého v roku 1963 zabili radikáli.
Grigoris Lambrakis bol asi najpopulárnejší ľavicový politik 60. rokov. Atentát naňho šokoval nielen Grécko, ale vyvolal celosvetový hnev proti gréckym úradom, ktoré napomáhali masakru a marili vyšetrovanie. Na Lambrakisov pohreb prišlo viac ako pol milióna ľudí s plagátmi s písmenom Z – „je nažive.“
Atlét Grigoris Lambrakis sa narodil v roku 1912 a jeho rekord v skoku ďalekom vydržal viac ako dvadsať rokov. Počas okupácie Grécka sa aktívne zapojil do odboja. V roku 1943 vytvoril antifašistický Zväz gréckych športovcov a pridal sa k Národnému frontu oslobodenia Grécka (EAM). Aby sme porozumeli rozsahu odporu voči útočníkom v Grécku: EAM združoval až dva milióny ľudí – presný údaj neexistuje kvôli podzemnej povahe boja – zo siedmich miliónov obyvateľov krajiny.
Po vojne Lambrakis vyštudoval medicínu a na svojej klinike v Pireu liečil zadarmo tých, ktorí nemohli platiť. To všetko z neho urobilo národného hrdinu. Grécku v tom čase vládla pravicová vláda v tesnom napojení na Spojené štáty, ale ľavicové sily, ktoré sa snažili v krajine obnoviť suverenitu, boli veľmi silné.
Lambrakis bojoval proti americkej vojenskej prítomnosti v Grécku, stal sa členom Zjednotenej demokratickej ľavice (EDA) a v roku 1961 ho zvolili za poslanca. Z jeho iniciatívy vznikla Komisia pre medzinárodné uvoľnenie a mier. V roku 1962 prišiel do Moskvy ako delegát na Svetový kongres pre všeobecné odzbrojenie a mier.

V apríli 1963 usporiadali prvý svetový maratón z historického mesta Marathonu do Atén ako demonštráciu spájajúcu hlavné dejinné významy Grécka – demokraciu, šport a mier. Beh však vláda zakázala, športovcov polícia rozohnala, niektorých z účastníkov zatkli – vrátane legendárneho skladateľa a antifašistu Mikisa Theodorakisa (asi každý pozná jeho fantastickú hudbu k filmu Grék Zorba). Lambrakis využil poslaneckú imunitu a dobehol až do konca maratónu – sám.
O mesiac neskôr 22. mája 1963 prehovoril na protivojnovom zhromaždení v Solúne. Pred veľkým davom a nečinne sa prizerajúcou políciou ho napadli dvaja grécki fašisti. Po strašných úderoch do hlavy skolaboval. O päť dní neskôr v nemocnici zomrel.
Vo všetkých gréckych mestách sa na stenách budov razom začalo objavovať písmeno Z – „je nažive“. Spisovateľ Vasilis Vasilikos vydal v roku 1966 knihu Z, ktorá sa stala významnou udalosťou v krajine aj vo svete. V roku 1969 podľa knihy nakrútili film pod rovnakým názvom: Z. Režisér Costa-Gavras ho poňal ako antifašistický politický manifest, aj keď žánrovo triler.

Costa-Gavras ako prvý použil na fikciu dokumentárny žáner, ktorý pôsobí dojmom skutočných udalostí. Za to získal Oscara za najlepší zahraničný film a hlavné ceny na ďalších filmových festivaloch. Časopis Time jeho „Z“ označil za jeden z 15 najlepších politických filmov všetkých čias.
Costa-Gavras neskôr povedal, že na filmovej škole vo Francúzsku ho slávne sovietske filmy Ivan Hrozný a Bojová loď Potemkin naučili, že kino nemusí byť len zábava. Ostatne, bol vychovaný v láske k ruskej kultúre, literatúre a hudbe. Jeho otec, rovnako ako Lambrakis, bojoval v gréckom Fronte národného oslobodenia a po vojne ho zatkli pre podozrenie zo sympatií s komunizmom.
Na úspechu filmu Z sa určite podpísalo aj jeho hviezdne obsadenie. Hlavnú úlohu stvárnil Yves Montand (mimochodom, syn zarytého komunistu). Jeho manželku hrala grécka hviezda Irene Papas a roly nebojácneho sudcu sa zhostil francúzsky herec Jean-Louis Trintignant. Soundtrack Mikisa Theodorakisa – ktorého v tom čase zatkla junta „čiernych plukovníkov“ – sa stal hitom, získal cenu BAFTA za najlepšiu filmovú hudbu.
Ale hlavne išlo o obsah. Možno ho zhrnúť asi tak: Sudca, ktorý sa na začiatku javí ako obyčajný technokratický úradník, sa mení práve tak, ako postupuje vyšetrovanie. Objavuje hlboké prepojenie fašistických skupín s autoritárskym režimom a bezpečnostným aparátom. Gréci tomu hovoria paralelný štát (po škandalóznom zosadení Donalda Trumpa volebným podvodom sa vžilo skôr označenie deep state, ale o tom v Bidenovej Amerike asi hneď tak nikto film nenakrúti). Aký div, že mnohí z hrdlorezov tohto paralelného štátu slúžilo počas vojny v nacistických „bezpečnostných práporoch“ a vraždilo partizánov oddaných národu a suverenite.

Film začína prednáškou policajného generála k podriadeným, v ktorej porovnáva „ideologickú chorobu“ komunizmu a mierových hnutí s „nákazlivými mikróbmi a parazitmi“, ktoré treba odstrániť. Je to stále rovnaké: Nastupujúci fašizmus sa vždy a vo všetkých krajinách snažil a snaží najprv pošpiniť úhlavného ideového nepriateľa, aby jeho zničenie nepôsobilo propagandou zfanatizovaným občianskym guerillám morálne prekážky.
Lambrakis nebol komunista, ale dostal nálepku ako sovietsky kolaborant či agent Kremľa. Jeho CROC sa inak nazývala Severogrécka spoločnosť účastníkov a obetí národného odporu, teda obetí boja proti nacizmu. Historik a autor hlavného životopisu Grigorisa Lambrakisa Evi Godzaridis si bol podľa svojich slov dobre vedomý, že fašizmus v Grécku nie je len „import“ z Nemecka: „Grécky fašizmus bol had omotaný okolo srdca gréckej demokracie.“ Veril, že kým tohto hada neodstránia, nemôže sa znovu zrodiť ani demokracia, ani nemôže byť zachovaný mier.

V Grécku aj dnes dedičia odporu oslavujú Deň víťazstva 9. mája, nie 8. – ako mystifikačne zaviedol Západ. A oni pochodujú aj ako Nesmrteľný pluk gréckymi ulicami, kým mnohomiliónový Nesmrteľný pluk pochoduje mestami ruskými.
Ruskí vojaci bojujúci proti ukrajinským dedičom ideológie nacizmu nesú tiež symbolické Z – ako grécki antifašisti pri spomienke na Grigorisa Lambrakisa. Inak povedané: Všetci, ktorí padnú v špeciálnej vojenskej operácii, sú pre Rusko živí: Z.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Autor: Veronika Krašeninnikova, rusvesna.su

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

 

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2026

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár