Konsolidácia verejných financií premietnutá do príjmovej a výdavkovej stránky schváleného štátneho rozpočtu na rok 2025, je v podstate len začiatok niekoľko rokov trvajúceho procesu ich ozdravenia. Z hľadiska očakávaného cieľa je však veľmi dôležité aby konsolidáciou získané peniaze navyše sa neminuli na ďalšie neefektívne zvyšovanie výdavkov ktoré neprinesú hospodársky rast. Schválený štátny rozpočet počíta s poklesom oboch rozpočtových deficitných ukazovateľov čo v prípade ročného deficitu verejných financií nám znižuje úročenie štátnych dlhopisov a v prípade kumulatívneho verejného dlhu, nás zbavuje rizika zostaviť pre rok 2026 len vyrovnaný štátny rozpočet tak, ako to vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a dlhovej brzdy. Pokles výnosov z emitovaných štátnych dlhopisov ovplyvňuje pokles bankových úrokov z úverov, čím sa môže zvyšovať dostupnosť bývania a zároveň aj hospodársky rast. Pre poriadok veci si pripomeňme, že v roku 2024 sme si emitovaním štátnych dlhopisov požičali 13,5 milibary eur a povinnosť zostaviť pre tento rok vyrovnaný štátny rozpočet sme sa vyhli len z dôvodu predčasných parlamentným volieb a zmeny koaličnej vlády, čo nám v súlade so spomínaným ústavným zákonom bolo možné uplatniť výnimku. Od 17. novembra 2024 sme fungovali len na dlh, keďže sme už minuli všetky dane a odvody ktoré sa vybrali od obyvateľstva a firmy a tak si koaličná vláda na spravovanie vecí verejných musela do konca roku 2024 peniaze znovu požičať.
Makroekonomické ukazovateľa až na infláciu v poriadku
O tom, že ozdravenie verejných financií zaplatia domácnosti a firmy cez vyššie alebo nové dane sa vo všeobecnosti v štátnom rozpočte počíta. Pokiaľ však ide o vývoj makroekonomických ukazovateľov, tak miera nezamestnanosti nemala by prekročiť hranicu 5.3 percenta aj keď v súvislosti s európskou automobilovou krízou a zavedením vyšších colných sadzieb zo strany americkej administratívy, sa môžu na trhu práce vyskytnúť neočakávané problémy. Očakávaný rast HDP na úrovni 2,3 percenta bude v roku 2025 dvojnásobne vyšší ako prognózovaný priemer v eurozóne a tak jedimým z makroekonomických ukazovateľov, ktorý „vymkol“ tohtoročného štandardu bude podľa všetkého inflácia, ktorej percento 5,1 percenta je viac ako dvojnásobok priemeru v eurozóne ako aj dvojnásobok inflačného cieľa Európskej centrálnej banky, čo je v oboch prípadoch na úrovni dvoch percent. Štátny rozpočet nepodporil nikto z opozície z viacerých dôvodov z ktorých treba spomenúť, že konsolidácia sa týka v prevažnej miere zvyšovania príjmov a takmer žiadnych úspor na strane výdavkov, pričom príjmy sa budú len zvyšovať výrazným zvyšovaním niektorých priamych a nepriamych daní. Tak sa teda pozrime na niektoré z nich. Pokiaľ ide o zvýšenie DPH z doterajších 20 a 23 percent, tak áno daňový systém sa z dôvodu troch sadzieb skomplikuje. Zvýšená sadzba DPH sa najviac dotkne jej neplatičov, čo sú domácností a neregistrované malé firmy a živnostníci, ktoré si nemôžu zaplatenú DPH vysporiadať v daňovom priznaní DPH. Keďže najviac výdavkov má domácnosť na potraviny a energie, vláda znížila pôvodnú sadzbu 20 percent na 19 a na niektoré potraviny ako aj tlačoviny je sadzba DPH len 5 percent. Pokiaľ ide o daň z príjmu, tak vyššia daň 24 percent sa týka len firiem sa obratom 5 miliónov eur a navyše lepšie zarábajúci zamestnanci budú mať aj zvýšený vymeriavací základ sociálneho poistenie z doterajších 7-násobok na 11-násobok priemernej mzdy z pred dvoch rokov. Právnické osoby so zdaniteľným príjmom do 100 tisíc eur majú zníženú daň z príjmu do rozpočtu na 10 percent a tiež dochádza k zníženiu dane z dividend z doterajších 10 na 7 percent. Naďalej ostali paušálne výdavky pre živnostníkov do 60 percent z ich výnosov. Čo ale všetkých bez rozdielu ich formy vlastníctva najviac znepokojuje je transakčná daň s účinnosťou od 1.4. 2025, ku ktorej má výhrady aj Európska centrálna banka predovšetkým z dôvodu, že v členských štátoch eurozóny nie je nikdy zavedená. Na druhej strane treba povedať, že Národná banka Slovenska pokladá vládou navrhnutý a parlamentom schválený konsolidačný balík za viac ako splniteľný, pod čím treba rozumieť len pokles deficitu verejných financií na úroveň 4.5-až 4,7 percenta hrubého domáceho produktu.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.