V úvahe, ktorú som nazval „Koronavírus prevracia studenú vojnu naruby. Taliansku pomáha Rusko, Čína, i Kuba„, som sa v utorok 24. marca zamyslel nad paradoxom doby. Taliansku, ktorému sa dostalo tej nechcenej pocty, že sa stalo epicentrum nákazy koronavírusom v Európe, začínal kolabovať zdravotný systém. Čo ako je Bella Italia zo štatistického hľadiska tvorby HDP na osobu bohatá a napriek tomu, že stále ešte oficiálne patrí do skupiny siedmych najvyspelejších ekonomík G-7, začala tento rok v čomsi dôležitom zlyhávať. Chýbali jej kapacity na zvládnutie náporu chorých, ktorí súrne potrebovali hospitalizáciu v náročných protiepidemických podmienkach.
Kým niekto iným v núdzi pomáha …
Krajina Apeninského polostrova sa obracala so žiadosťami o odbornú pomoc na blízke i vzdialené zahraničie, vrátane krajín, proti ktorým vedie studenú vojnu. V prípade Ruska dokonca sankčnú obchodnú vojnu. Keby iróniou osudu koronavírus neprinútil USA a NATO drasticky zredukovať chystané mamutie vojenské manévre Defender-Europe 20, možno by sa ozývala hovorová vojenská taliančina v Pobaltsku na dosluch od ruských hraníc. Napriek tomu Moskva pohotovo vybudovala vzdušný humanitárny most a vypravila do trpiaceho Talianska letku ťažkých vojenských nákladných lietadiel. Prepravili tony materiálnej pomoci a zhruba stovku virológov a špecialistov ruského ministerstva obrany na infekčné choroby. Na palubách „bolo aj osem tímov lekárov a zdravotných sestier.“ Nákladné autá, ktoré zvážali debny a krabice do útrob lietadiel, vyzdobili nálepkami zobrazujúcimi vlajky oboch krajín v tvare sŕdc, graficky spojené štvorslovným textom FROM RUSSIA WITH LOVE („Srdečné pozdravy z Ruska„). Všimol si toho i YouTube kanál stanice Euronews.
https://www.youtube.com/watch?v=Wtn1l_HM39c
Porovnajme túto srdečnosť Ruska voči svojmu studenovojnovému protivníkovi (Taliansku) so surovým prístupom transatlantickej jadrovej superveľmoci voči svojmu protivníkovi, Iránu.
Táto bohatá krajina a ropná veľmoc sa stala epicentrom nákazy, ktorá sa odtiaľ rozmohla po Blízkom východe a šírila ďalej na západ. Iránsky zdravotný systém si udržiava pomerne slušnú úroveň napriek sankciám OSN, USA a Európskej únie. OSN ich zredukovala dávno pred vypuknutím pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 na nepodstatné minimum. I Európska únia mnohé zrušila, alebo pozastavila. Na druhej strane Spojené štáty od príchodu Donalda Trumpa do Bieleho domu v januári 2017 sankcie stupňujú. Tým komplikujú iránskemu zdravotníckemu sektoru dovážať techniku a medikamenty, ktoré nedokáže vyrobiť sám. Núdza ho naučila rozvíjať domáci výskum a výrobu v obdivuhodnom rozsahu a niektoré okolité krajiny mu závidia, že neupadol do područia amerických farmaceutických kartelov. Z toho profituje ich čínska a indická konkurencia. Najmä indickým výrobcom generík slúži Irán ako vítané a lukratívne odbytisko.
Na koronavírus je však iránska, indická a čínska medicína i farmakológia zatiaľ prikrátka. Prudké rozšírenie nákazy v krajine Peržanov a tisícové počty mŕtvych vyburcovali Európsku úniu k tomu, aby vyhovela žiadosti Iránu o pomoc. V pondelok 23. marca prejavila pripravenosť poslať do Iránu humanitárnu pomoc vo výške 20 miliónov eur. Vazalstvo EÚ voči transatlantickému hegemónovi neprevážilo ani v otázke, ako uľahčovať Iránu hľadať finančné zdroje pre mimoriadne výdavky v mimoriadnej situácii globálnej pandémie. Brusel sa ústami šéfa zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ Josepa Borrella odvážil oficiálne oznámiť, že podporí aj inú žiadosť. Teherán sa v nej obrátil na Medzinárodný menový fond, aby Iránu poskytol 5 miliárd dolárov zo zdroja pre mimoriadne situácie nazývaného Rapid Financing Instrument (RFI).
… iný im škodí
Diametrálne odlišný postoj voči Iránskej islamskej republike zaujímajú Spojené štáty. Hoci počet evidovaných osôb nakazených koronavírusom v samotných USA už (24. marca) takmer dvojnásobne prevyšuje ich počty v Iráne, prejavil Biely dom takú tvrdosť, že otriasla aj nadnárodnými mienkotvornými médiami.
Najvplyvnejšie a najuznávanejšie nich, tlačová agentúra Reuters, publikovala v piatok 20. marca správu s drsným titulkom „U.S. to Iran: Coronavirus won’t save you from sanctions“ („USA Iránu: Koronavírus vás nezachráni pred sankciami„)
Titulok z Reuters
https://www.reuters.com/article/us-health-coronavirus-iran-usa-idUSKBN21712L
V tlačovej agentúre, ktorá sa pýši dôslednou solídnosťou, ho takto neformulovali, aby bezobsažne šokovali. Parafrázuje výrok osobitného poverenca amerického ministerstva zahraničných vecí pre Irán Briana Hooka. Ten vyhlásil na margo Iránu toto: “Our policy of maximum pressure on the regime continues” („Naša politika maximálneho tlaku na režim pokračuje„.) Trojica autorov spomínanej správy z dielne Reuters pripomenula, že Čína apelovala už 16. marca na Spojené štáty, aby uvoľnili protiiránske sankcie z humanitárnych dôvodov.
Odpoveďou Washingtonu na apely aj z iných strán bola ponuka poslať Iránu humanitárnu pomoc bez zmierňovania sankcií. Za takýchto okolností vníma Teherán ponuku Washingtonu ako figový list na zakrytie hanby pred svetom za svoju kŕčovitú neoblomnosť. Inými slovami, ako jednorázovú almužnu. Najvyšší duchovný vodca krajiny ajatolláh Alí Chameneí ju v nedeľu 22. marca odmietol. Svetské vedenie Iránu, podriadené duchovnému, sa podľa toho argumentačne vyjadrovalo. „Ak chcú USA pomôcť Iránu s koronavírusom, nech zrušia sankcie“, citovala tlačová kancelária TASR v pondelok, 23. marca iránskeho prezidenta. Hasan Rúhání sa doslovne posťažoval takto: „Zablokovali ste vývoz iránskej ropy, zastavili ste iránske bankové transakcie… Vaša ponuka pomoci je najväčšou lžou v histórii.“ Svetská hlava republiky tým chcela povedať, že Spojené štáty extrateritoriálne vzťahujú svoje proiiránske sankcie aj na neiránske spoločnosti, ktoré by chceli predávať a dopravovať tovar, prípadne poskytovať služby objednané Iránom. Humanitárna pomoc do tohto oklieštenia síce nespadá, ale mnohé spoločnosti majú strach zo znevýhodňovania alebo diskriminácie pri iných obchodných transakciách s americkými partnermi.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.