Moderný zápas o Európu

Tagged With: , , , Add Comment

V posledných rokoch sa zo slov nacionalizmus a vlastenectvo stali v Európe nadávky, synonymá spiatočníctva, uzavretosti, rasizmu a vojny. Miesto toho sa kozmopolitné sily rozhodli aplikovať globalizačný koncept založený na svete bez hospodárskych, fyzických a sociálnych hraníc.
Tento pohľad predpokladá chronologické potvrdenie súboru spoločných medzinárodných hodnôt, pozostávajúceho z tzv. ľudských práv a ekonomickej slobody, ktoré sa majú stať nevyhnutným štandardom aj pre najuzavretejšie režimy. V zásade ide o argument, ktorý predložil Francis Fukuyama v Konci dejín (1992), že liberálna demokracia a voľný trh vyhrali ideologickú vojnu a reprezentujú vyvrcholenie ľudského vývoja. Nedávne udalosti však tomu nenasvedčujú. Americkí voliči podporili „predvolebne protisystémového“ outsidera a Spojené kráľovstvo napriek očakávaniam hlasovalo za odchod z EÚ, čo predstavuje zlom v údajne potrebnom európskom zjednotení. A v celej Európe rastie podpora ľudových a antisystémových politických blokov, ktoré sa vyznačujú rétorikou nielen proti spoločnej mene, ale aj voľne prechodným hraniciam a bezpečnosť ohrozujúcej migrácii.
Nie je prehnané hovoriť o zlyhaní transatlantického politického zriadenia, ktoré v 70. rokoch počas postindustriálnej transformácie uprednostnilo krátkodobý zisk pred dlhodobými investíciami. Ekonomická sloboda sa premietla do podpory deregulácie a bujnenia špekulatívnych financií. Centrálne banky poskytli finančnému sektoru neobmedzené zdroje, kým oblasti reálnej ekonomiky ledva prežívali a nespokojný ľud utrpel. Prebehli síce rozsiahle (i technologické) zmeny v priestoroch, ktoré boli donedávna nepredstaviteľné, ale celkovým efektom bola genocída strednej triedy.
Od Maastrichtskej zmluvy (1993) sú štáty uväznené v kazajke, ktorá bráni vládam prijímať účinné opatrenia a uprednostňuje sa veľký, nadnárodný biznis. Johannes Rothkranz v diele Maastrichtská dohoda, konečné riešenie pre Európu (1993) vraví, že „dôvodom a príčinou 45-ročnej okupácie Európy dvoma rozdielnymi systémami (USA a ZSSR) bola hospodárska a psychologická príprava európskeho zjednotenia“. To malo vtedy prevažne kresťanskú Európu odpútať od viery, ktorá bola prekážkou ateistickej unifikácie. Už pred podpisom dohody vtedajší nemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher bez servítky povedal: „S prekonaním konfliktu Západ-Východ sa nám otvára perspektíva na Nový svetový poriadok. Rozdelenie Európy a tento konflikt desaťročia oslaboval naše sily. Teraz ich spoločne nasadíme za Európu a svet. Jeden svet, v ktorom žijeme, si vyžaduje nové štruktúry kooperácie a bezpečnostných záruk, regionálnych rovnako ako globálnych.“ 
Autor: Richard Strážan
Mesačník Zem&Vek si môžete predplatiť na:
http://bit.ly/kupit-online-zemavek-maj-2019
Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis