Svetové, európske, domáce slovenské a stále ešte pre mnohých Slovákov „polodomáce“ české médiá venujú veľkú pozornosť najvýbušnejším aktuálnym udalostiam vo svete, dianiu vo väčších a vyspelejších krajinách a pomenej sa venujú priebehu v menších a hospodársky a vojensky slabších štátoch, ako napríklad Moldavsko. V ostatnom období si túto krajinu politici a médiá spomínajú v súvislosti s ukrajinským konfliktom, nezhodami so susedným Podnesterskom, problémami v Gagauzsku a hmlisto-nejasnými perspektívami tejto krajiny ohľadom členstva v Európskej únii a NATO.
Väčšina slovenskej verejnosti nemá ani potuchu, čo je to vlastne Moldavsko /aj keď sa nachádza pomerne blízko od slovenských hraníc/, kam smeruje, a o čo ide vláde tejto krajiny. Pod Tatrami si určite počuli, že tento menší štát by sa chcel začleniť do EÚ a NATO, ale ani Brusel s nim akosi neponáhľa rokovať o prístupovom konaní. Niektorí naši občania postrehli, že moldavský parlament aj s vrelou podporou vlády prijal akési čudné, fakticky nezmyselné rozhodnutie, že vlastne moldavský jazyk ani neexistuje a na území Moldavska sa používa rumunčina. Niektorý našinec sa teda logicky môže spýtať, že či v takomto prípade vôbec Moldavci existujú, či to vlastne nie sú iba Rumuni…
Bezpochyby, nie je v tomto krátkom článku dostatočný priestor na vysvetlenie všetkých zvláštností súčasného diania v Moldavsku, problémov tejto krajiny a bolestí hlavy jej obyvateľstva. Posvietime si iba na pár najvypuklejších záležitostí. Európski politici, úradníci, „experti“ a mainstream šíria chýry, že všetci Moldavci snívajú iba o tom, aby sa ich krajina čo najrýchlejšie začlenila do EÚ a NATO. Zisťuje sa však, že to vôbec nie je tak…
Poukazujú na to mnohí domáci politici a úradníci. „V Moldavsku nie je dostatočná podpora na vzdanie sa neutrality a integrácie do NATO, takže v súčasnosti nie je nastolená otázka členstva v Severoatlantickej aliancii,“ priznal napríklad v rozhovore pre televíznu stanicu RTVI minister zahraničných vecí Moldavska Michail Popšoj. Podpredseda vlády dodal, že väčšina moldavských občanov tiež nechce zjednotenie sa s Rumunskom, o ktorom tak široko a hlásne „trúbia“ európske a zaoceánske médiá. Čiže, situácia je „tak trochu iná…“
Podľa Popšoja, v súčasnosti téma členstva Moldavska v NATO nie je aktuálna, pretože, ako podčiarkol, „aby ste mohli hovoriť o akejkoľvek dlhodobej spolupráci so Severoatlantickou alianciou, musíte mať slobodnú verejnú diskusiu a rozhodnúť sa. Pokiaľ ide o spoluprácu s NATO alebo akékoľvek členstvo v NATO, v súčasnosti o tom nemôže byť ani reči, pretože v spoločnosti tomu nie je dostatočná podpora,“ zdôraznil moldavský minister. Táto konštatácia bezpochyby prekvapí nielen väčšinu obyvateľov Slovenska, ale aj úradníkov v Bruseli…
A mimochodom, fakticky už 30 rokov, od roku 1994 Kišiňov realizuje individuálny plán partnerstva s NATO. V hlavnom meste Moldavska pôsobí informačné centrum a styčný úrad. Národná armáda Moldavskej republiky postupne prechádza na vybavenie a výzbroj podľa štandardov Severoatlantickej aliancie, pričom pravidelne zdokonaľuje kompatibilitu s NATO počas pravidelných spoločných vojenských cvičení.
Podľa šéfa moldavského ministerstva zahraničných vecí, je v súčasnosti irelevantná aj otázka zjednotenia s Rumunskom. Michail Popšoj podotkol, že táto otázka nemôže byť na programe, kým sa podpora verejnosti nepriblíži k 50%, ako sa to stalo v otázke „európskej voľby…“ „Keďže Európska únia je priestorom bez hraníc, v skutočnosti sa toto zjednotenie v istom zmysle odohráva vo veľkej európskej rodine, kde sa nachádza Rumunsko a naši veľkí priatelia – pobaltské štáty, Poľsko, Francúzsko, Nemecko a všetky krajiny, ktoré podporujú a majú veľmi dobrý vzťah voči Moldavskej republike,“ podčiarkol Popšoj.
Zároveň však odhadol, že „tretina až polovica“ moldavských občanov už má rumunské pasy (pozor – vrátane najvyššieho vedenia krajiny, viacerí členovia ktorého majú občianstvo aj iných štátov…), ktoré im umožňujú legálne si nájsť zamestnanie v členských štátoch EÚ. Domáce médiá často pripomínajú, že v Moldavsku bola iniciatíva prozápadne naladených úradov usporiadať referendum o európskej integrácii mimoriadne negatívne vnímaná. Moldavci z toho nevidia žiadne výhody, navyše sa celkom logicky domnievajú, že ak republika vstúpi do EÚ, postúpi časť svojej suverenity Bruselu.
Koncepcia zblíženia s NATO a EÚ je jadrom Národnej bezpečnostnej stratégie, prijatej moldavskými úradmi. V tejto súvislosti sa presadzuje štátna politika s cieľom „vysvetliť potrebu upustiť od neutrality a prezentovať výhodu členstva v NATO a „svetlej budúcnosti“ v EÚ. Lenže ešte nie všetci Moldavci stratili rozum /ako väčšina vlády a parlamentu/ a nechcú, aby sa krajina dostala do otroctva Bruselu a pod čižmu krvilačného spolku NATO.
V Moldavsku to vrie, aj keď o tom prakticky neinformuje európsky mainstream, vrátane toho slovenského. Kišiňov je podrobený obrovskému tlaku z viacerých strán: Brusel, Washington, Paríž, Berlín, Bukurešť, Kyjev, atď. Krajina sa potápa v obrovských problémov a ani vláda, ani parlament nevedia, kam z konopy. Svetielko na konci tunela…v nedohľadne.
Za týchto podmienok „kompetentní“ hľadajú záchranné „slamky“ – EÚ, NATO, Rumunsko. Lenže, aj napriek tomu, že im zradcovská vláda a parlament „zrušili“ rodnú moldavčinu, väčšina obyvateľov krajiny chce zostať Moldavcami a žiť v slobodnej a demokratickej krajine, nebyť otrokmi EÚ, NATO a ostatných „spolkov.“ Moldavci to vôbec nemajú ľahké. Avšak… kto to má v súčasnosti ľahké na európskom kontinente?
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.