Podľa Eurostatu, sa z viacerých dôvodov predovšetkým však energetickej a inflačnej krízy, tempo rastu ekonomiky starého kontinentu v poslednom štvrťroku vlaňajška výrazne znížilo. Do záporných čísiel sa dostali údaje z ekonomiky Švédska a Litvy, do recesii ako dôsledok poklesu HDP dve obdobia po sebe sa dostalo len Česko. Pokiaľ ide o Slovensko, zatiaľ sme sa vyhli riziku recesie, s čím však máme najväčšie problémy je 15 percentná inflácia. Keďže mzdy rastu pomalšie ako sa zvyšujú ceny tovarov a služieb začínajú domácnosti čoraz viac míňať usporené peniaze z obdobia, keď sa počas obdobia opakovaných lockdownov a obmedzených nákupov nedalo ich kde míňať. Najviac slovenské domácnosti míňajú na zabezpečenie si vlastného bývania a stravovania a keďže sa neradi obmedzujú v doterajších nákupných zvyklostiach, ich úspory sa postupne vyčerpávajú. Napokon to vidíme aj na štruktúre rastu HDP, na ktorom sa najviac podieľa spotreba domácnosti a síce viac ako 13 percentami.
Úverové a vkladové úroky na rázcestí
Či na stabilnej spotrebe domácnosti sa podieľa skutočnosť, že pri terajších úrokových sadzbách na vklady nie je dôvod šetriť, sa však môže čochvíľa zmeniť, keďže centrálne banky nás prvý týždeň februára už „prekvapili“ ďalším zvyšovaním úrokových sadzieb. Americká centrálna banka síce len o 25 bázických bodov na úroveň 4,5-4,75 percenta, britská centrálna banka až o 50 bázických bodov na úroveň 4 percent a ECB o 50 bázických bodov na úroveň 3 percent, s čím sme napokon aj počítali, keďže centrálne banky nás „strašili“ že úrokové sadzby musia ísť hore bez rozdielu zníženia úspor predovšetkým domácností. Čo sa však na inflácii zmenilo je, že namiesto jej označenia ponuková inflácia sa dnes hovorí o externej inflácii, spôsobenej externými faktormi akými sú nedostatok čínskych súčiastok, či dovozových potravín a takto by sme mohli pokračovať. Či komerčné banky prekvapia vyššími úrokovými sadzbami na vklady, badáme u slovenských vlastníkov, zahraniční sa zatiaľ otáčajú chrbtom, čo napokon platí pre Národná banku Slovenska, ktorá viac myslí na ich podriadené komerčná banky ako na naše domácností. S čím však treba počítať, že úroky na hypotéky sa opäť zvýšia s následným dopadom na dopyt po nehnuteľnostiach a ich ceny, ako aj na pokles akciových a možno aj dlhopisových indexov,
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.