Národná banka Ukrajiny vydala mince, na ktorých si pomýlila portrét „národného hrdinu“

· Čas čítania: 6 min.
Foto: Screenshot Strana.ua

Na Ukrajine vypukla nová „kauzička“. Národná banka Ukrajiny do obehu vypustila novú mincu o nominálnej hodnote desať hrivien. Lenže čo čert nechcel, hoci je na tejto minci vyobrazený „národný hrdina Ukrajiny“, v nápise na minci je uvedené meno iného „hrdinu“. Domáci odborníci a média v súčasnosti pátrajú, ako došlo ku kurióznemu omylu   /https://strana.ua/finance/270569-moneta-10-hriven-v-ukraine-vvoditsjav-oborot-s-3-ijunja-foto-video.html/.

Národná banka Ukrajiny oznámila uvedenie novej mince do obehu a uviedla, že onedlho vystrieda starú bankovku v rovnakej nominálnej hodnote 10 hrivien. Podčiarkla, že je to v súčasnosti minca, ktorá na Ukrajine má najvyššiu nominálnu hodnotu. Dokonca je aj rozmerovo väčšia, ako všetky ostatné, ktoré sú v obehu. Na tejto minci, ako svedčí nápis, je zobrazený „národný hrdina Ukrajiny“ Ivan Mazepa, ktorý je vyobrazený aj na starej bankovke v rovnakej hodnote /https://bank.gov.ua/ua/news/all/moneta-nominalom-10-griven-vidsogodni-v-obigu/.

Lenže odborníci, hlavne historici, začali biť na poplach a tvrdia, že došlo k „tragickému omylu“: podľa nich, na novej minci nie je vyobrazený Ivan Mazepa, ale ďalší „národný hrdina Ukrajiny“ Pilip Orlik. Dokonca na chybu poukázali experti – maliari, ktorí pracujú v mincovni Národnej banky Ukrajiny – bratia Charukovci. Podľa nich, ku chybe došlo ešte v roku 2004, keď do fasciklov s portrétmi Ivana Mazepu kvôli chybe amatérskych „odborníkov“ spolu so skicami nového portrétu Ivana Mazepu vložili portréty Pilipa Orlika  /https://mayak.org.ua/news/nacbank-vvel-v-obrashhenie-monetu-v-10-griven-na-nej-portret-mazepy-no-jeto-netochno/.

Vedenie Národnej banky vzhľad týchto portrétov schválilo a poriadne nepreverilo, kto je na nich v skutočnosti vyobrazený. A preto Národná banka Ukrajiny v súčasnosti propaguje „falošnú mincu“ /https://www.youtube.com/watch?v=tP8Bj1QdmkE&feature=emb_logo/.

Ukrajinské média predpokladajú, že Národná banka Ukrajiny na výrobu novej mince použila skicu s vyobrazením Ivana Mazepu z roku 2004.  Na portáli prezidenta Ukrajiny dokonca vznikla petícia, iniciátori ktorej žiadajú vymeniť portrét Orlika na portrét Mazepu: „Nech NBU opraví chybu v dizajne mincí 10 hrivien, ktoré sú v obehu, pretože tam je vyobrazený Pilip Orlik, ale napísané je, že je to Ivan Mazepa – presne tak, ako na bankovkách, vydaných do obehu v roku 2011,“ uvádza sa v petícii.    /https://petition.president.gov.ua/petition/73392/.

Ukrajinské média čiastočne ospravedlňujú amatérskych „odborníkov“, ktorí pomýlili portréty dvoch osobností, veľmi dobre známych na Ukrajine, a Ivana Mazepu poznajú aj v zahraničí. Jeho „dvojičku“ Pilipa Orlika ukrajinskí nacionalisti, ale aj niektorí domáci odborníci považujú za autora „prvej ukrajinskej ústavy“. Ukrajinské média publikujú niekoľko portrétov oboch mužov a poukazujú na to, že sa ozaj podobajú /https://strana.ua/finance/270569-moneta-10-hriven-v-ukraine-vvoditsjav-oborot-s-3-ijunja-foto-video.html/.

Pre našich čitateľov stručne oprášime životopisy oboch Ukrajincov a vysvetlíme, prečo sme slova „národní hrdinovia Ukrajiny“  dali do úvodzoviek. Rovnako do úvodzoviek by sme dali aj mená ďalších „hrdinov Ukrajiny“, ktoré sú pre našich čitateľov skôr známe, pretože ide o historické postavy z 30. – 50. rokov minulého storočia, o ktorých častejšie písali európske média. Ide o nacionalistov, banderovcov, nacistov Stepana Banderu, Romana Šucheviča, Jaroslava Stecka, Stepana Lenkavského, Stefana Romaniva a mnohých iných.

„Národní hrdinovia Ukrajiny“ Ivan Mazepa a Pilip Orlik boli predovšetkým zradcovia, dá sa povedať vlastizradcovia – ako aj banderovci 20. storočia. Ivan Mazepa /1639 – 1709/ bol v rokoch 1687 – 1709 hajtmanom Zaporožského vojska. Študoval vo Varšave. Slúžil pri dvore poľského kráľa Jana II. Kazimierza. Blízkosť ku kráľovi mu umožnila, aby absolvoval štúdium aj v Holandsku, Taliansku, Nemecku a Francúzsku. V roku 1665 sa presťahoval do statku svojho starého otca. Od r. 1669 slúžil v Zaporožskom vojsku a využíval rodinné vzťahy na to, aby postupoval hore služobným rebríčkom. „Rodinkárstvo“ využíval stále…

Počas vládnutia ruskej cárovnej Sofie Alexejevny si získal priazeň jej milenca kniežaťa Vasilija Golicyna a s jeho pomocou sa stal hajtmanom na území na ľavom brehu Dnepra. Golicyn mu aj potom viac krát pomohol získať vyššie funkcie. V roku 1689 nový ruský cár Peter I. Veľký zosadil z trónu Sofiu a odvolal z funkcie Golicyna. Mazepa hneď prebehol na stranu Petra I. Mnohí štátni činitelia daného obdobia poukazovali na hlavnú vlastnosť Ivana Mazepu – často zradil tých, ktorí mu pomohli, často zradil záujmy svojho štátu.

Úradníci tajných služieb cára Petra I. mu oznámili, že Mazepa poškodil veľa ľudí z cárovho okolia, ale Peter I. tomu nechcel veriť. Od roku 1705, počas vojny so Švédskom, „tajné služby“ Petra informovali ho, že Mazepa chce zradiť Rusko a prebehnúť na stranu Švédska. Mazepa tajne rokoval s Poliakmi a švédskym kráľom Karolom XII. A nakoniec koncom roku 1708 definitívne zradil ruského cára a spolu so svojou jednotkou kozákov prešiel na stranu Švédska, dá sa povedať, v predvečer jednej z rozhodujúcich bitiek počas rusko-švédskej vojny.

Ivan Mazepa sa aj so svojimi kozákmi na strane Švédska zúčastnil na slávnej bitke v okolí Poltavy 8. júla 1709, keď ruské vojska a zaporožskí kozáci verní prísahe a ruskému cárovi pod velením samotného Petra I. totálne rozdrvili švédsku armádu a vyhrali rozhodujúcu bitku v tejto vojne. Ivan Mazepa spolu so švédskym kráľom Karolom XII. utiekli po bitke a dostali sa do mesta Bendery /v súčasnosti je to mesto v Podnesterskej republike/, ktoré vtedy bolo v zostave Osmanskej ríše. Turecký sultán odmietol vydať zradcu Mazepu ruským úradom, ale samotnému Mazepovi to príliš nepomohlo. Zomrel iba o pár mesiacov – 2. septembra 1709, v tom istom meste Bendery. Ruskí historici ho považujú za jednu zo zákernejších postáv v histórii a zradcu vlasti, ale na Ukrajine predstavuje  „národného hrdinu“.

Podobný osud mal aj ďalší „ukrajinský hrdina“ Pilip Orlik /1672 – 1742/, ktorý sa stal hajtmanom „úlomku“ Zaporožského vojska – jednotiek, ktoré spolu s Mazepom utiekli do Turecka po porážke švédskeho vojska v bitke v okolí Poltavy. Stal sa hajtmanom v roku 1710, po smrti Ivana Mazepu. V Benderoch, v tureckom azyle, napísal „Ústavu Pilipa Orlika“, ktorú súčasní ukrajinskí nacionalisti a niektorí domáci historici označujú za „prvú ústavu Ukrajiny“. V tejto „ústave“ uznáva, že Ukrajina je protektorát švédskeho kráľa Karola XII. Číže „národný hrdina Ukrajiny“ pripravil svojej krajine „krásny“ osud – byť protektorátom inej krajiny… Pôvodný názov tejto „ústavy“ bol „Pakty a ústavy práv a slobôd Zaporožskej armády“, mnohí historici ju nazývajú ešte „Benderova ústava“ – podľa mesta Bendery, kde bola napísaná.

V roku 1711 zorganizoval Orlik výpravu proti posádke ruských vojsk v Bielej Cirkvi /v súčasnosti okolie Kyjevu/. Utrpel krutú porážku a ustúpil späť do mesta Bendery. Od roku 1714 Orlik a časť jeho dôstojníkov využili pozvanie Karola XII. A žili až do roku 1720 vo Švédsku. Po podpísaní švédsko-moskovského mieru museli opustiť Švédsko. Pilip Orlik sa túlal po európskych štátoch – Nemecko, Rakúsko, Rzeczpospolita. V roku 1722, keď Orlik cestoval na návštevu k Záporožským kozákom v Oleškivskej seči /územie na ľavom brehu Dnepra, v tom čase bolo pod správou Krymského chánstva/, bol zadržaný Turkami a poslaný do gréckych Saloník, kde sa nachádzal až do roku 1738. Potom znova cestoval po európskych štátoch, žiadal o podporu rôzne vlády, ale bývalého hajtmana nik nepotreboval. Neskôr sa presťahoval do mesta Iasi, vtedajšieho hlavného mesta Moldavského kniežatstva /v súčasnosti mesto v Rumunsku/, kde zomrel 24. mája 1742.

Ukrajinské média a analytici komentujú novú kauzu s portrétom na minci a prízvukujú, že v krajine nepoznajú tváre vlastných národných hrdinov. Problémom  je však oveľa hlbší, pretože v Nezáležnej je to dosť pomýlené a istá časť politikov, „odborníkov“, médií a verejnosti za „národných hrdinov Ukrajiny“ považuje vlastizradcov, spolupáchateľov fašizmu, vrahov tisícich ľudí, neonacistov a iných „hrdinov“. Určite to ešte nejaký čas potrvá, kým sa na Ukrajine zbavia mýtov o falošných hrdinoch, ktorí boli, alebo aj sú ultranacionalistami a neonacistami. Ale čas všetko lieči…

 

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár