Neoliberalizmus zbedačil aj Argentínu. Zachráni nový prezident rodinné striebro?

Zdroj: Flickr

   Ked´ som pred štyrmi rokmi komentoval víťazstvo neoliberála Mauricia Macriho v argentínskych prezidentských voľbách, vyslovil som v poslednej vete toto varovanie: “ Ekonomika Argentíny sa vráti o dvadsať rokov späť, keď jej nadnárodný kapitál predpisoval neúprosnú privatizáciu ako všeliek na všetky hospodárske ťažkosti.“ Nemýlil som sa. Tento príslušník druhej generácie veľkopodnikateľskej rodiny priviedol za štyri roky svoju rodnú zem na mizinu. Bolo preto zrejmé, že pokiaľ sa v Argentíne udrží fasáda demokracie, občania ho v nedeľu 27. októbra za hlavu štátu viac nezvolia.

 

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Svitla nádej …

 

Po štyroch rokoch presunu bohatstva zdola nahor – v prospech severoamerickej finančníckej oligarchie a jej domácej odnože – sa Argentína ocitla na pokraji krachu. A dodajme, že zbedačená stredná trieda aj v ohrození hladom. Nie masového hladomoru kalibru africkej Biafry (1967-1970) alebo Etiópie (1983-1985), ale ohrozenia podvýživou. Životná úroveň a kvalita života širokých vrstiev pracujúcich padala počas štyroch rokov bačovania oligarchických klanov ku dnu takým tempom, že ľudia vychádzali na ulice, aby vykričali hnev a rozhorčenie. Neboli to dobre živení slniečkári posadnutí agendou transgenderizmu, či klimatického alarmizmu. Námestia zapĺňali radoví občania. O tom, akí boli minulý mesiac zúfalí, svedčí tento titulok tlačovej kancelárie TASR z 12. septembra: „Argentínčania žiadajú, aby vláda vyhlásila stav potravinovej núdze

 


https://www.teraz.sk/zahranicie/argentincania-ziadaju-aby-vlada-vy/418073-clanok.html

 

Argentína je prezidentskou republikou a preto veľa záležalo na tom, či Mauricio Macri takticky ustúpi, aby neprehral blížiace sa voľby, alebo bude do posledného dychu odmietať siahnuť na zisky najbohatších. Ako dôsledný lokaj svojich nadnárodných nadriadených by naďalej púšťal žilou národa, keby nezasiahli zákonodarcovia. Občania argentínskej federácie totiž v nedeľu volili aj tretinu Senátu a polovicu Poslaneckej snemovne. Senát využil hanebné prešľapovanie hlavy štátu a 19. septembra jednohlasne odhlasoval zákon požadovaný „ulicou“. Ani investičné kruhy na Wall Street vtedy už netrvali na tom, aby Macri ostával neoblomný, ak by to ohrozilo jeho znovuzvolenie. Ostával však pápežskejším než pápež. Stredoeurópanom pripomínal najvyšších činiteľov v Československu, Bulharsku, Rumunsku a v Nemeckej demokratickej republike, ktorí sa báli pred tridsiatimi rokmi zmäkčiť tvrdú líniu v panickej obave, že prídu o moc.

 

Avízo o stroskotaní protiľudovej doktríny neoliberalizmu v Argentíne vyslali tamojší občania 11. augusta v prezidentských primárkach. Macri a jeho aliancia Spoločne za zmenu (Junto para Cambio) dostali len 31,80% hlasov. Opozičný predstaviteľ Alberto Fernándes a jeho Front pre všetkých (Frente para Todos) triumfoval so ziskom 47,79%.

 

Nadnárodná oligarchia tým pádom Marciho odpísala a médiá hlavného prúdu v jej službách takisto. Stačí pozrieť na titulky agentúrnych správ plné Jóbových zvestí.

 


Titulky portálu TASR o kolabujúcej ekonomike Argentíny

https://www.teraz.sk/tag/argentina?p=2

 

Neprekvapuje, že nedeľňajšie voľby potvrdili primát vtedy už favorizovaného Alberta Fernándeza. Získal 48,10% hlasov, čo mu stačilo na výhru už v prvom kole.

 

Pri pohľade na osobný profil novej hlavy štátu – nastúpi 10. decembra – vysvitá, že tento 60-ročný právnik bol v období 2003 až 2008 šéfom kabinetu dvoch prezidentov. Najprv Néstora Kirchnera a potom jeho manželky. Cristina Fernándezová Kirchnerová sa s ním ako prezidentka (2007-2015) pre názorové rozdiely pomerne rýchlo rozišla, no ostal v jej Justicialistickej strane (Partido Justicialista). Z prezidentského kresla presadla pred dvoma rokmi do senátorského, ktoré ju do istej miery chránilo pred vyšetrovaním vo viacerých korupčných aférach.

 

Podozrenia voči nej nesú stopy diskreditačnej kampane tých kruhov argentínskej oligarchie, ktoré sa cítili znevýhodňované neo-peronistickým hnutím prostredníctvom Justicialistickej strany, vedenej manželmi Kirchnerovými. Dôvod, prečo je perónizmus, či jeho neo-peronistická podoba pod ich vedením pre nadnárodnú oligarchiu neprijateľný, je jednoduchý. Popiera doktrínu neoliberalizmu. Ako približuje Wikipédia, peronizmus je „sociálne a národné hnutie presadzované Juanom Perónom a jeho Peronistickou stranou v 40. až 70. rokoch v Argentíne, Perónom označené ako tretia cesta medzi kapitalizmom a socializmom. Peronizmus sa vyznačoval nacionalizmom, autoritárnym režimom, znárodnením priemyslu a pôdy, vyvlastnením zahraničných monopolov, sociálnym programom.“ Tézy, ktoré som v citáte vyznačil tučným písmom, sú pre neoliberalizmus nestráviteľné.

 

… zatiaľ iba bliká

 

Výsledok nedeľňajších argentínskych volieb vracia neo-peronizmus do hry. Cristina Fernándezová Kirchnerová kandidovala po boku Alberta Fernándeza (nie sú príbuzní) ako viceprezidentka – a 10. decembra sa ňou stane.

 

Argentínčanom svitá nádej na výrazné zmiernenie neoliberálneho tlaku zo zahraničia na totálnu demontáž sociálneho štátu. Má to však háčik. Vláda v Buenos Aires bude musieť nájsť spôsob, ako sa vysporiadať s otrockými podmienkami, na ktoré pristúpil prezident Macri, aby získal od Medzinárodného menového fondu gigantický úver 56 miliárd dolárov. Ďalšie desiatky miliárd dolárov Argentína dlhuje súkromným veriteľom. Ak sa všetci spolčia proti nastupujúcemu tandemu Fernandéz-Fernandézová, Argentínu by možno čakal po takmer dvoch desaťročiach opätovný bankrot, keby odmietla rozpredať posledné zvyšky rodinného striebra (nerastné zdroje, pôdu, vodu, atď). Poradcovia Alberta Fernándeza naznačili, že východisko by sa našlo, keby finančnú injekciu poskytla Čína. Pokiaľ by tak učinila, nebolo by to z nezištnosti. Vyžadovala by ústupky a protislužby.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

[plsc_button url=“http://bit.ly/podporit-zemavek“ target=“_blank“ color=“red“ style=“flat“ radius=“semiround“ size=“lg“]CHCEM PODPORIŤ[/plsc_button]

 

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár