Nihilistické dielko Ladislava Kováča (kritika)

Tagged With: , , , , , Add Comment

Ladislav Kováč: O zmysle ľudského života

Kalligram, 2018

Túto útlu knižôčku napísal Lacko Kováč vo veľmi zrelom veku – ako 85-ročný. Vo veku, kedy by sme čakali, že z neho prehovorí múdrosť, pokánie , pravda a triezvy, nezavádzajúci pohľad na svet. Neprehovoril. Úprimne povedané, je to veľmi zlé ba asi to najhoršie, čo napísal. Text je písaný kostrbatým, akoby nevypísaným štýlom. Ba čo horšie, je to pokus presvedčiť sám seba, že „po mne potopa“. Končím ja, a teda o chvíľu končí aj naša ľudská civilizácia. Poznatky získané „vedou o evolúcii“ sú úplne jasné – ľudstvo dosiahlo, či čoskoro dosiahne svoj singulárny bod, a teda zanikne.

Lacko Kováč delí dejiny ľudstva na dve fázy – obdobie pred Darwinom a obdobie po Darwinovi. Na tom nie je nič čudné, každý má právo deliť obdobie ľudstva na obdobia. Aj profesionálni vedci. Problém je niekde inde – ako vlastne ovplyvnil Darwin vývin ľudstva? Prečo je taký dôležitý ako povedzme Kristus od ktorého sa (síce mylne, ale predsa len) odvíja náš letopočet? Posadnutosť Darwinom a evolúciou sa vinie celou knihou. Neoprávnene. Vrcholom tejto posadnutosti je záver, že ľudstvo dosiahlo svoj vrchol, a musí vyhynúť. Figu drevenú!

Ľudstvo nedosiahlo nijaký vrchol. Možno je to očarenosť (či počarovanie?) technologickým pokrokom. Ale technologický pokrok nie je pokrokom vedeckým. Platí to najmä v medicíne, kde technologický pokrok tým, ktorí si ho mýlia s pokrokom vedeckým, doslova „pomútil“ myseľ. Nerozumieme chorobám, „údržbárstvo“ si zamieňame s liečením. Vyšklbávame zaživa ľuďom (napr. „menejcennej“ rasy Slovanov) srdce z hrude preto, aby sme ho vložili do hrude tých, ktorí si to dokážu zaplatiť. Vedecký pokrok ako hrom! Nerozumieme podstate chorôb (okrem niekoľkých výnimiek), a už vôbec ich nedokážeme liečiť. Je to aj preto, lebo „veda“ v súčasnej podobe dospela do bodu, kedy je vyše 80% (publikácii publikovaných v renomovaných časopisoch) crap. Toto nie je moje tvrdenie. To tvrdil (nad hrobom) Gottfried Schatz, mimochodom dlhoročný priateľ a častý spolubesedovník Lacka Kováča. Tak z akých základov vychádzajú „vedecké“ tvrdenia v knihe?

Dej knihy je „očarený“ bielou civilizáciou anglosaského typu. Len im sa ubližovalo, len oni trpeli. Nie 100 miliónov indiánov, nie stovky miliónov ľudí, ktorí stáročia trpeli a umierali pod kolonizátorskou čižmou Anglosasov, či ďalších národov „Západu“. Pre lepšie pochopenie je potrebné si pozrieť aspoň (či len?) mapu Afriky z roku 1914. A čo obete komunizmu? Kto sú pôvodcovia tohto genocídneho zla? Odporúčam prečítať alebo aspoň pozrieť Alfreda Rosenberga alebo Alexandra Solženycina. Toto všetko v knihe chýba. A my sa vraj blížime ku koncu? Dúfam, že áno. No nie my, ale oni. Tí, ktorí túto zlobu a ničotu vo svete rozsievali a rozsievajú. Tí, ktorí sa pokúšajú presadiť model „dôstojného umierania“. Samozrejme pre seba. Mimoriadne súhlasím. Škoda len, že koncom dvadsiateho storočia sa „dôstojné umieranie“ nedostalo ku státisícom detí v Iraku, ktoré zomreli vďaka sankciám. Alebo ku 5 miliónom detí, ktoré ročne vo svete zomrú od hladu alebo na bežné infekčné ochorenia. Áno, „dôstojné umieranie“ je (asi) synonymom eutanázie. A „veda“ pomôže. Zdá sa, že nikým nevolená „vyvolená“ skupina si už našla svoj zmysel a cieľ. A to „Výzvou urobiť odchod ľudského druhu z evolučnej scény vesmíru vznešeným“ (str.79). (Len tak mimochodom, táto myšlienka nie je nová. Arthur C. Clarke vo svoje novele Koniec detstva (Childhood’s end) ju prezentuje trochu viac umeleckejšie). Len do toho dievčatá a chlapci. Mimoriadne sa nám „nevyvoleným“ uľaví. Dokážeme sa duchovne a vedecky rozvíjať aj bez vašich podvodov.

Ku knihe mám ešte niekoľko faktických poznámok. Autor píše, že „lietadlá unesené islamskými teroristami narazili do dvojičiek … a spôsobili ich zrútenie“ (str. 64). Možno by bolo vhodné poznať závery článku: „15 years later: on the physics of high-rise building collapses“, ktorý je dostupný na internete. Ďalej, že „druhú svetovú vojnu ukončilo len (podčiarknuté mnou) použite atómovej bomby“ (str. 70). Táto nezmyselná hromadná vražda v dvoch civilných mestách Japonska nijakú vojnu ukončiť nemohla. A úplne na koniec (o konci ľudstva): „Ale odpoveď súčasnej vedy je nekompromisná: áno, je to všetko“ (str. 82). Jojojój! Koľko tvrdení „súčasnej vedy“ sme už v dejinách mali? O plochej Zemi, o obehu Slnka okolo Zeme, o flogistone, o „konci“ fyziky v 19. storočí…

No a čo dodať záverom? Úprimne a vrelo odporúčam všetkým „ľuďom dobrej vôle“, aby si toto dielko prečítali. A aby si z neho zobrali ponaučenie. Pretože smrťou sa nič nekončí. Pretože život človeka a ľudstva je o niečom inom, ako o beznádeji, či dobrovoľnom odchode po jeho „naplnení“. Ako sa hovorí: „Pomni človeče, len to, čo si zasial, budeš aj žať“.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Ján Lakota

Pridaj komentár

  & Časopis