Pre slovenské domácnosti platí, že majú viac dlhov ako peňazí na účtoch, čo si môžeme vysvetľovať tak, že viac investujú do nehnuteľností, ktorým viac veria ako rôznym finančným aktívam? Ak ide o dlhy ktorých splácanie je kratšie ako životnosť produktu kúpeného na dlh, pokladáme dlh za „správnu investíciu“. Platí to predovšetkým pri kúpe nehnuteľnosti po ktorých dopyt dnes prekonáva všetky hranice. O tom, že terajšia bytová eufória zachvátila Slovákov vidíme na výsledkoch bankového sektora. Napriek bankovému odvodu sa očakáva, že zisk v bankovom sektore prekoná predchádzajúce hranice z dvoch dôvodov a síce rast čistých úrokových výnosov o 6,7 percenta a rast Benkových poplatkov o 4,4 percenta. Firmy a domácnosti si totiž viac peňazí požičiavajú ako sporia, ako je to trebárs v Česku. Otázkou ale je, či z dôvodu klesajúcich úrokov na vklady, čo je jeden z dôvodov prečo sa komerčným bankám tak výrazne zvýšili úrokové výnosy.
Nízke objemy úspor zvyšujú diverzifikačnú obavu
Zadlženosť Slovákov sa zvýšila zo sumy 7 900 eur v roku 2019 na 10 960 eur v roku 2024, čo patrí medzi jeden z najvyšších v Európe a kopíruje tak výrazne zvyšovanie cien bývania a energii, z dôvodu čoho klesla aj miera úspor. Rozdiel síce nie je dramatický ale v okolitých štátoch je v tomto smere situácia opačná . Aký to má vplyv na zraniteľnosť domácnosti, nemusíme komentovať, ale inde sa domácnosti snažili svoj dlh znižovať, v susednom Poľsku z 36 na 25 percent. Pre domácnosť alebo rovnako aj pre štát je zle, keď dlhy sú dlhodobo vyššie ako majetok, ktorým by sa dlh mal kryť . Na druhej strane je otázka, či príčina nie je aj v tom, že úspory nedokážu slovenské domácnosti efektívnejšie zhodnotiť inde ako len na termínovaných alebo sporiacich účtoch, ktorých úroky sú pod mieru inflácie a tak sa peniaze namiesto zhodnocovania znehodnocujú . Samozrejme, že základom sú príjmy domácností, druhá vec však sú naše daňové a odvodové povinnosti , ktoré sú jedny z najvyšších na starom kontinente.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.