Obnova európskej ekonomiky má trhliny v solidárnosti

· Čas čítania: 3 min.
zdroj : Shutterstock

V dňoch od 17.7. do 19.7.2020 sa v Bruseli uskutočnil summit tých najvyšších predstaviteľov členských štátov EÚ prakticky k jedinej ale zásadnej téme ktorou bolo schválenie európskeho rozpočtu na roky 2021-2027 a fondu Novej generácie v objeme 750 miliárd eur.

Z predchádzajúcich videokonferencií bolo jasné, že oba pôvodné návrhy nebudú schválené a preto budú potrebné aj kompromisy. Tie sa v prípade viacročného rozpočtu týkali zvyšovania rabatu pre doterajších čistých platcoch a v prípade nového rozpočtového fondu Európskej komisii nesúhlasili šetrné štáty, akými sú Dánsko Rakúsko, Holandsko a Švédsko, aby z EÚ bola dlhodobá dlhová únia. Navyše tieto štyri štáty požadovali, aby v prípade čerpania grantových peňazí bola zo strany komisie zabezpečená kontrola ich využívania len na požadované štrukturálne zmeny v domácej ekonomiky. Počas plánových dvoch dní k dohode neprišlo a to ani po po ďalšom kompromisnom návrhu predsedu Európskej rady Charlesa Michela, čo napokon platilo aj po skončení tretieho nedeľňajšieho rokovacieho dňa, po ktorom sa navyše požadovalo, aby pri rozdeľovaní akýchkoľvek peňazí zo spomínaných fondov sa vyžadovalo od ich príjemcu dodržiavanie „právnych princípov EÚ“, s čím môžu mať problémy v Maďarsku a možno aj v Poľsku.

A tak nemecko-francúzsku predstavu, ktorej predstavitelia prišli s návrhom vytvoriť doteraz nepoznaný nástroj obnovy európskej ekonomiky, sa napokon po viacerých rokovacích dňoch podarilo schváliť s výrazne pozmenenými parametrami.

Schvaľovanie obsahu oboch rozpočtových balíkov však navzájom súviselo. Spomínané šetrné členské štáty únie, ktoré boli zásadne proti, aby z objemu 750 milíárd eur bolo viac grantových a menej požičaných peňazí, napokon súhlasili, že na nenávratné granty sa použije 390 miliárd z pôvodne plánovaných 500 miliárd eur a na požičané peniaze sa objem zvýši z pôvodných 250 miliárd eur na 360 miliárd eur. Tento súhlas však podmienili prísnou kontrolou využívania grantových peňazí len na požadované štrukturálne zmeny u ich príjemcu a tiež za podmienky dodržiavania práva štátu. V prípade neplnenia oboch podmienok bude mať Európska komisia právomoc platby pozastaviť. Treba si totiž uvedomiť, že Európska komisia nemá žiadne vlastné peniaze, na financovanie si musí peniaze požičať emitovaním európskych dlhopisov za určite nízky úrok, ale za ich splácanie po roku 2028 budú ručiť členské štáty. Pre najviac zadlžené južné štáty EÚ to nie sú dobré správy, keďže ich zadlženosť je vyššia ako ročne vyprodukovaný domáci produkt. O zapojení ECB do tohto procesu nešpekulujeme v najhoršom sa však môže so záchranným mechanizmom počítať. Na druhej strane však treba povedať, že Európska komisia počíta, že prvýkrát v histórii bude mať vlastné zdroje z digitálnych daní, s ktorými americký prezident nesúhlasil,, uhlíkových daní, možno z finančných operácii a pod. Viacročný európsky rozpočet na roky 2021 až 2027 počíta s objemom peňazí 1,074 bilióna eur, s ktorým sa súhlasilo len za podmienky zvýšenia rabatov pre čistých platcov do rozpočtu. O tom, že zníženie platenia objemu peňazí od čistých platcov do rozpočtu súvisí aj s iným prerozdelením záchranného fondu medzi granty a pôžičky, sa nepochybuje. Ako to napokon bude vyzerať v konkrétnych číslach pre jednotlivé členské štáty si teda ešte počkajme. Tretina z rozpočtu má ísť do financovania opatrení v súvislosti s klimatickými zmenami, ďalšie do digitalizácie ekonomiky, ale menej peňazí do rozvoja vidieka a podpory spoločnej poľnohospodárskej politiky. O tom, že zadlženosť v eurozóne sa zvýši, sa nepochybuje a navždy budeme musieť zabudnúť na plnenie Maastrichtských kritérií stability eura a verejných rozpočtov. Na Slovensku by teda malo v najbližších sedem rokov prísť okolo 34 miliárd eur, v čom je započítaných aj nevyčerpaných cca 8 miliárd eur z doterajšieho rozpočtu na roky 2017-2020. Budeme ale zvedaví s akými návrhmi na nové projekty príde vláda v prospech budovania zelenšej a tiež digitálnej ekonomiky v najviac problematických sektoroch akými sú školstvo, zdravotníctvo, doprava a pod. Na druhej strane treba však povedať, že na starom kontinente sa z dôvodu posilňovania postavenia Európskej komisie v európskych štruktúrach objavujú aj obavy z budúcej federalizácie únie.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár