Čiľania vo včerajšom referende jasne odmietli návrh novej ústavy. Proti sa vyslovilo 62 % voličov, zástancov bolo 38 %, uviedla ústredná volebná komisia po sčítaní 99,9 % hlasov. Ľavicový prezident Gabriel Boric, ktorý bol horlivým zástancom ústavy, povedal, že čo najskôr začnú práce na novom návrhu základného zákona. Oznámil tiež, že vykoná zmeny vo vláde, ktorá je pritom v úrade necelý polrok.
Do ulíc čilskej metropoly vyšli priaznivci oboch táborov, jedni oslavovať, druhí protestovať. Skupina radikálov v metropole zapaľovala pneumatiky a hádzala kamene na autá.
„Pokorne prijímam hlas čilského ľudu,“ povedal po oznámení výsledkov Boric. Vyzval všetky politické strany, aby spoločne pripravili nový ústavodarný proces. Zatiaľ nie je jasné, ako bude vyzerať. Už na dnes zvolal vedenie oboch komôr parlamentu.
Obyvatelia Čile v plebiscite rozhodovali, či prestane platiť ústava z roku 1980, teda ešte z doby diktátora Augusta Pinocheta, ktorá však odvtedy uznala desiatky úprav. Hlasovali o návrhu, ktorý rok pripravovalo zhromaždenie vybrané ľuďmi vo voľbách, z polovice tvorené ženami a so zastúpením domorodých etník. Väčšinu v ňom tvorili zástupcovia ľavice a nezávislí.
„Musíme pochovať Pinochetovu ústavu, ktorá zvýhodňuje len bohatých,“ uviedol jeden zo zástancov teraz odmietnutého návrhu. Päťdesiatročný Italo Hernández hlasoval vo volebnej miestnosti na štadióne v Santiagu de Chile, ktorý bol za Pinochetovej diktatúry používaný na väznenie a mučenie kritikov režimu. „Bolo to veľmi symbolické a veľmi emotívne,“ povedal Hernández.
Lorena Cornejová z opačného tábora povedala, že tiež chce novú ústavu, ale takú, ktorá bude reprezentovať a spájať všetkých Čiľanov.
Po novej ústave volali stovky tisíc Čiľanov na jeseň 2019, ktorí demonštrovali proti dlhoročnej sociálnej nerovnosti, za reformu dôchodkového systému a väčšiu úlohu štátu v zdravotníctve či školstve. Pred dvoma rokmi sa potom v referende pri päťdesiatpercentnej účasti 78 % hlasujúcich vyslovilo za vytvorenie novej ústavy a za to, že ju má zostaviť volené ústavodarné zhromaždenie.
Prieskumy verejnej mienky dlhodobo napovedali, že ústava v referende neprejde. Je prekvapením, že odporcovia zvíťazili s takým rozdielom. Negatívny výsledok hlásia zo všetkých regiónov, vrátane čilskej metropoly, ktorá bola baštou voličov ľavicového prezidenta Borice v minuloročných prezidentských voľbách a kde sa proti návrhu ústavy vyslovilo 55 %.
Podľa analytikov aj prieskumov mienky pred referendom sú medzi hlavnými dôvodmi odmietnutia návrhu okrem iného zámer zrušiť hornú komoru parlamentu, namiesto ktorej mala vzniknúť Snemovňa regiónov, či právo na autonómiu domorodých národov, ktoré tvoria asi 13 % zo zhruba 19 miliónov obyvateľov Čile. Odporcovia sa obávali, že by to mohlo narušiť územnú celistvosť štátu. Návrh zakotvoval aj právo na pluralitné súdnictvo, teda že majú vedľa seba fungovať tradičné súdy a tribunály domorodých etník, ktorých kompetencie mal stanoviť zákon.
Návrh bol považovaný za veľmi progresívny aj v otázke ochrany prírody či rodovej rovnosti. Napríklad stanovil povinnosť vlády prijímať opatrenia v boji proti klíme alebo de facto zakotvoval aj právo žien na prerušenie tehotenstva.
Napriek tomu, že účasť v referende bola povinná, prišlo hlasovať 86 % voličov. Hlasovať nemuseli Čiľania v zahraničí, ani tí, čo žijú viac ako 200 kilometrov od svojho voličského okrsku, tí to však museli v nedeľu nahlásiť na policajnej stanici. Pokute za neúčasť sa vyhnú aj tí, ktorí mali zdravotné či iné vážne problémy.
Na výsledky reagoval zo zahraničia už napríklad ľavicový kolumbijský prezident Gustavo Petro, ktorý v reakcii na Twitteri napísal: „Pinochet ožil.“ Naopak jeho predchodca v úrade hlavy štátu Iván Duque výsledok privítal. „Prehovoril čilský ľud v krásnom demokratickom dni,“ napísal pravicový exprezident Kolumbia.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.