Mahdi Darius Nazemroaya, jeden z najvýznamnejších svetových geopolitických analytikov, si kladie pozoruhodnú otázku: Má jednotná armáda EÚ za cieľ znížiť vplyv USA v Európe vyradením NATO? Vojenské úsilie EÚ je odôvodnené ochranou proti Rusku, ale môže to tiež byť spôsob, ako znížiť vplyv USA.
Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie pre nemecké noviny Welt am Sonntag povedal, že prišiel čas na vytvorenie jednotnej európskej vojenskej sily. Hovorí o obrane hodnôt EÚ. Argumenty, prečo je jednotná armáda v Európe potrebná, boli možno založené na “ruskej hrozbe“, no nápad v skutočnosti podľa Nazemroayu smeruje proti USA.
Nemecko spoločné ozbrojené sily EÚ podporuje. O spoločnej vojenskej sile EÚ sa vážne diskutovalo počas invázie do Iraku v roku 2003, kedy sa zišlo Nemecko, Francúzsko, Belgicko a Luxembrusko, aby prebrali alternatívu k Spojenými štátmi ovládanej Severoatlantickej aliancii.
Francúzsko-nemecké nezhody so Spojenými štátmi sa začali objavovať po tom, ako Tony Blinken, bývalý zástupca poradcu Baracka Obamu pre národnú bezpečnosť a súčasný zástupca ministra zahraničia oznámil, že sa Pentagón chystá poslať zbrane Ukrajine. Ako uverejnili The Fiscal Times: „Washington uštedril Rusku a Európe pár štuchancov, keď odhalil svoje úvahy o vyzbrojení Ukrajiny.“
Ruské ministerstvo zahraničia reagovalo na Blinkenovo vyhlásenie oznámením, že ak Pentagón vyzbrojí Ukrajinu, Washington celý konflikt nielen zväčší, ale zároveň to bude vážnym signálom z USA, ktorý zmení dynamiku konfliktu vo vnútri Ukrajiny. Niekto môže argumentovať, že primárnou motiváciou bolo zachrániť vládu v Kyjeve z kolapsu bez spravodlivého vyrovnania na východe. Podľa Nazemroayu to môže byť pravda, ale Francúzsko s Nemeckom tiež nechcú, aby sa Európa premenila na popol.
Transatlantické rozdiely boli viditeľné na mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári. Predseda amerického senátneho výboru pre zahraničné vzťahy, Robert Corkery, počas otázok a odpovedí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou povedal, že v americkom kongrese sa verilo, že Berlín bráni stupňujúcej sa vojenskej pomoci Spojených štátov a NATO úradom v Kyjeve.
Merkelová prízvukovala, že kríza na Ukrajine sa vojensky nevyrieši a snaženie USA nevedie nikam a celú situáciu akurát zhorší. Ďalej zdôraznila, že bez Ruska bezpečnosť v Európe nebude.
Vo februári Bloomberg View napísal, že len krajiny, ktoré sú k ruským hraniciam najbližšie, zvyšujú tento rok svoje vojenské výdavky, kým iné, väčšie, robia škrty. Bez ohľadu na to, čo ich vodcovia hovoria o Putinovi, nezdá sa, že veria, že je pre Západ skutočnou hrozbou.
Washington sa však nevzdáva, Philip Breedlove, vrchný veliteľ ozbrojených síl NATO si nemyslí, že by vojenské riešenie krízy na Ukrajine mali vylúčiť.
Der Spiegel uverejnil, že Berlín bol zo slov Breedlova ohromený a jeho slová nechápal.
Európska únia aj Nemecko boli nahnevaní na to, ako Washington využíva Severoatlantickú alianciu na presadzovanie svojich záujmov a ovplyvňovanie udalostí vo vnútri Európy. Ak nie ako forma tlaku pri vyjednávaní s Washingtonom, volania po európskej armáde sú navrhnuté z dôvodu zredukovania vplyvu Washingtonu v Európe a možného budúceho zániku NATO.
Zdroje: GlobarResearch, TheFiscalTimes, BloombergView