Český prezident Petr Pavel rozvíril českú politickú scénu výzvou týkajúcou sa vstupu českej ekonomiky do eurozóny a návrhom na zrušenie práva veta v EÚ z viacerých dôvodov a síce obava z ruskej agresie, posilňovanie vplyvu Číny, končiacej globalizácie a postupného prechodu od unitárneho k multilaterálnemu systému fungovania ekonomiky. V podobnom duchu sa vyjadrila aj slovenská prezidentka Z. Čaputová na konferencii Globsec, keď v zahraničnej politike by pripustila rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Podľa viacerých by tento krok znamenal začiatok konca EÚ, alebo jej budúce federatívne usporiadanie, s čím však naša krajina nebude súhlasiť.
Rozhodnutie v zásadných témach s pravom veta
Východný blok terajších členských štátov únie vstupoval do EÚ s vedomím, že budú mať navždy právo veta, ako ich najdôležitejšieho nástroja na presadenia aj národnoštátnych záujmov. Terajšia diskusia na pôde európskeho parlamentu ale naznačuje väčšinový záujem zrušiť doterajšie právo veta všetkých členských krajín EÚ v zásadných otázkach, akými sú zahranično-politické otázky, migračná politika a samozrejme prerozdeľovanie peňazí z európskeho rozpočtu či fondov. Dnes, keď niektorý členský štát únie nesúhlasí unisono s názorom väčšiny, je napokon „donútený“ svoje rozhodnutie zmeniť za cenu „politických obštrukcii“ spojených s pozastavením zákonných platieb, čo by sme smelo mohli aj nazvať ako „vydieranie“ v prospech väčšiny. V čom je podstata uplatnenia práva veta nám nedávno vysvetlil premiér slovenskej vlády Robert Fico.
Európske a prezidentské voľby rozhodnú
Odobranie práva veta členským štátom EÚ musí odsúhlasiť Európska rada, ako najvyšší orgán EÚ, v ktorej sú zastúpení najvyšší politickí predstavitelia štátov únie, bez výnimky. Kedy k tomu došlo, výrazne by sa oslabilo postavenie štátu v spomínaných oblastiach, stali by sme sa okrajovým členom, ktorý by znášal prípadné negatívne dôsledky rozhodnutia zakladajúcich členských krajín únie, ktoré určite budú viac myslieť na svojich daňových poplatníkov, ako na nás ostatných. Aká bude miera solidarity ukáže čas a preto pokiaľ ide o Slovensko, bude dôležité nielen zúčastniť sa volieb poslancov do európskeho parlamentu, ale napokon aj volieb prezidenta tak, aby právo veta ostalo v platnosti navždy.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.