Európsky summit v Bruseli rozhodol o poskytnutí pôžičky Ukrajine v objeme 90 miliárd eur na roky 2026-2027 potom, keď stroskotala predstava Ursuly von der Leyenovej, predsedníčky Európskej komisie, tiež nemeckého kancelára F.Merza využiť zmrazené ruské štátne aktíva v objeme 210 miliárd eur ako len reparačnú pôžičku pre potreby Ukrajiny. EÚ si požičia peniaze na finančných trhoch, ktoré splácane z európskeho rozpočtu a teda aj vkladov daňových poplatníkov Česka, Maďarska a Slovenska. Podmienky pôžičky týkajúce sa percenta úrokov ako aj doby splácanie sa nepoznajú, podľa predbežného odhadu to bude 3 miliardy eur na splácaní ktorých sa Česko ,Maďarsko a Slovensko nebudú podieľať, v tom sa totiž prejavujeme ich nesúhlas s uvedenou formou pomoci Ukrajine. Pôžička sa splatí zo strany Ukrajiny do európskeho rozpočtu vrátane úrokov až vtedy, keď Rusko ako porazený štát zaplatí reparácie, čo podľa názoru väčšiny z nás nebude nikdy. Hovoriť v tomto prípade o pôžičke, nebude väčšina z nás súhlasiť skôr sa bude hodiť pojem dar, so všetkými dôsledkami pre všetkých jej veriteľov.
Vstup Ukrajiny do EÚ ako súčasť mierovej dohody
Najväčšou prekážkou poskytnutia peňazí Ukrajine len zo zmrazených ruských štátnych aktív bolo Belgicko, ktoré sa právom obávalo odvetných opatrení zo strany Ruska a preto požadovalo od ostatných členských štátov EÚ aj finančné záväzky, s ktorými väčšina členských štátov EÚ nesúhlasilo. Negatívne bolo tiež stanovisko Európskej centrálne banky ako aj prezidenta D.Trumpa a pokiaľ ide o Medzinárodný menový fond, ten sa odmietol vyjadriť a keďže hrozilo aj riziko z nestability európskeho finančného systému vrátane straty dôvery zahraničných investorov, sa účastníci bruselského summitu preto dohodli poskytnúť Ukrajine pôžičku. Keď už hovoríme o prezidentovi D.Trmpovi , ktorému sa nedarí splniť predovšetkým sľub, že do 24 hodín ukončí Rusko-ukrajinský konflikt a mierový plán nemá z rôznych dôvodov odobrený zo strany oboch účastníkov konfliktu, prišiel s nápadom zaradiť do mierového plánu aj vstup Ukrajiny do EÚ už od 1.januára 2027, ako protiváhu požiadavky Ukrajiny o vstup do NATO, ktorá bola jedna z príčin terajšieho konfliktu. Zodpovednosť za všetko vrátane obrany by sa presunula na EÚ, čo by platilo aj pre financovanie poľnohospodárskych dotácii na ukrajinskú pôdu zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom podľa už vopred uzavretej Americko-ukrajinskej dohody o spoločnej ťažbe 57 ukrajinských nerastných surovín a rozdelení výnosov z nich na polovicu, tiež vyvoláva zo strany EÚ oprávnenú diskusiu.. Či by to mohlo viesť k rozpadu EÚ, o ktorej sa teraz nahlas diskutujeme ,nebudeme špekulovať.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.