Politicko-oligarchické ovládanie univerzít

· Čas čítania: 8 min.
Str. 90 POLITICKO-OLIGARCHICKÉ OVLÁDANIE UNIVERZÍT

„Na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať politickú činnosť…“

4 ods. 4 Zákona o vysokých školách 131/2002 Z. z. v aktuálnom znení

 

Našej pozornosti v poslednom období neušlo politicko-oligarchické zloženie Správnej rady Univerzity Komenského vrátane vplyvného Pavla Demeša a pripravovaná reforma financovania a riadenia vysokých škôl. Zákulisné dianie na Slovenskej technickej univerzite – a špeciálne na Fakulte informatiky a informačných technológií si priblížime v širších súvislostiach.

Slovenská technická univerzita

Pred rokom 2019 prakticky nikto na STU profesora Miroslava Fikara nepoznal. Bez akejkoľvek skúsenosti s funkciou prodekana či prorektora (dokonca nebol ani členom akademického senátu univerzity) sa v marci 2019 stal rektorom STU v Bratislave. Prekvapením to bolo len pre naivnú časť akademickej verejnosti, žijúcu v presvedčení, že akademická samospráva demokraticky a nezaujato vyberie najvhodnejšieho kandidáta na rektora. Už o rok skôr sa pripravovala pôda pre túto nomináciu a voľbu. Pravidelné návštevy a posedenia ľudí zo STU u vtedajšieho vedúceho katedry, ako aj cesta k jeho návrhu ako kandidáta na rektora boli sfarbené dočervena v kontexte obdobia pred rokom 1989 a podporovali ich aj osoby s minulosťou v trojpísmenkových organizáciách. Nikto si totiž nevšimol nástup progresívnej vlny do významných funkcií v štáte a verejnej sfére.

Všetko sa začalo postupne odhaľovať od júna 2019, keď na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) STU akademický senát zvolil za dekana profesora Ivana Kotuliaka. Čerstvý rektor nezablahoželal k víťazstvu novému dekanovi a svojimi nasledujúcimi krokmi nechával priestor neúspešnej kandidátke a dovtedajšej dekanke Márii Bielikovej na jej skorý návrat na stratenú funkciu dekanky. Účelové znefunkčnenie Akademického senátu FIIT Bielikovej podporovateľmi však vtiahlo do hry akademický senát univerzity, ktorý prevzal časť právomoci na sfunkčnenie Akademického senátu FIIT. Na jeseň 2019 začali byť aktívne ďalšie osoby, hovorca STU Fedor Blaščák (progresívny manažér prezidentskej kampane Roberta Mistríka), Marek Lelovský (prezident IT asociácie Slovenska a Digitálnej koalície SR, člen správnej rady STU) a Milan Ftáčnik (bývalý minister školstva, primátor Bratislavy, toho času predseda Správnej rady STU a poradca vicepremiérky). Začiatkom decembra po polročnom prechodnom období rektor STU vymenoval do funkcie dekana FIIT profesora Kotuliaka napriek snahe rektora vyhnúť sa tomuto kroku. V tom čase už bolo plne sformované hnutie Za našu FIIT, ktoré spolu s hovorcom STU prispelo k medializácii ďalších udalostí. Začiatkom januára vypukol okamžitou výpoveďou profesorky Bielikovej na základe ohlásenej protispoločenskej činnosti (krátenie dane) boj o FIIT v plnej sile. Petícia na podporu Bielikovej a jej vzatie späť na fakultu už naplno odhalila politické pozadie súboja: zverejnili ju na sociálnej sieti a platila ju politická strana, podpísali ju napr. Michal Truban, Ivan Štefunko, Milan Ftáčnik… Členom AS univerzity začali chodiť listy o znepokojení nad situáciou na FIIT a výzvy od rôznych profesijných združení (ako Slovensko Digital), ale napr. aj z Univerzity v Haife a z Americkej obchodnej komory. Keď prvú vlnu medializácie zápasu o FIIT pribrzdili opatrenia proti koronavírusu, pripravovala sa druhá vlna. Odštartovala ju koncom mája 2020 Správna rada STU pod vedením jej predsedu Milana Ftáčnika výzvou na odstúpenie dekana Ivana Kotuliaka. Opäť obnovili mediálny tlak proti právoplatne zvolenému dekanovi FIIT, ktorého podporoval svojimi statusmi na sociálnej sieti Michal Truban aj sám rektor. Podporovali činnosť združenia Za našu FIIT a angažovaných študentov, ktorí sa masovým zasielaním emailov členom AS STU snažili ovplyvniť ich postoj. Napriek tomuto tlaku, ktorý významne pritvrdil aj člen správnej rady Richard Marko (výkonný riaditeľ firmy Eset) a vyhlásenie 26 zamestnancov o odchode z FIIT, vyslovenie nedôvery dekanovi Kotuliakovi ani návrh rektora na jeho odvolanie v polovici júla nebolo úspešné. Akademický senát STU ostal v prevládajúcej miere nezávislým orgánom akademickej samosprávy a podarilo sa mu odvolať člena správnej rady Lelovského pre konflikt finančných záujmov, a následne v októbri aj rektora Miroslava Fikara. Toho potopila viditeľná straníckosť pre profesorku Bielikovú, šírenie nepravdivého obrazu o situácii na FIIT prostredníctvom profilu na sociálnej sieti a profilu hovorcu STU Blaščáka a snaha vyjsť v ústrety politicko-marketingovým snahám ministra školstva o zníženie počtu univerzít spojením tých najväčších a najlepších – STU a UK.

Profesorka Bieliková so svojimi 26 stúpencami odišla z FIIT po tom, ako sa nepodarilo odvolať dekana Kotuliaka, do novovzniknutého neštátneho Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, financovaného najmä firmou Eset a jej blízkymi firmami. Ministerstvo sa postavilo aj proti dekanovi Kotuliakovi za udržanie rektora Fikara vo funkcii:  tým, že sa od začiatku súboja o FIIT vyhrážalo novým zákonom o VŠ, ktorý umožní ministerstvu zasahovať do voľby rektorov a dekanov a tento zákon aj pripravuje, prostredníctvom osobnej prítomnosti štátneho tajomníka na zasadnutí AS STU pri odvolávaní rektora, ktorý apeloval za zachovanie rektora vo funkcii, nepostúpením žiadosti o odvolanie rektora, ktorú AS schválil 26. 10. a doručil ministrovi 2. 11., do konca roka 2020 pripustením diskusie s novovzniknutým združením Alternatívna platforma slovenských rektoriek a rektorov, ktoré sa účelovo vyčlenilo v rámci zákonom danej Rektorskej konferencie.

Viaceré osoby vo funkciách na STU a v prvých líniách boja o FIIT nie sú politicky neutrálne (bývalý hovorca STU Blaščák, rektor Fikar, členovia správnej rady STU Ftáčnik, Marko, Lelovský, Bieliková na predvolebných plagátoch PS/Spolu). Podpora Michala Trubana na sociálnych sieťach a v Denníku N a Sme spolu s portálom zive.sk veľmi zvýšili tlak a jednostranne informovali verejnosť o priebehu udalostí na STU. Pridal sa aj minister školstva, ktorý na to nemá morálne ani zákonné právo.

Ovplyvňovať študentov sa vyplatilo v novembri 1989, aj počas pochodov Za slušné Slovensko. V obidvoch prípadoch poslúžili na zmenu vládnych pomerov a týmito zmenami viac stratili ako získali. Otvorenou otázkou ostal záujem spomínaných zahraničných inštitúcií o vedenie FIIT.

Vyhodený rektor Fikar si napokon pripísal na účet takmer 34000 eur. Správna rada STU mu odsúhlasila zlatý padák napriek už vyplatenej koncoročnej odmene. Akademický senát ho pritom minulý rok v októbri odvolal aj pre manažérske zlyhanie.

Správnu radu STU tvorí 15 ľudí – predseda Milan Ftáčnik, podpredseda Vladimír Slezák, tajomníčka Erika Jevčáková, kandidát strany SaS č. 45 v minuloročných voľbách do NR SR a štátny tajomník ministerstva školstva Ľudovít Paulis z Lekárskej fakulty UK, docent Mikuláš Bittera, Richard Marko a ďalší inžinieri. Univerzitu však primárne riadi 44-členný akademický senát. Správna rada univerzity narába s verejnými zdrojmi zo štátneho rozpočtu, no rozhodnutie podpísali podnikatelia, vysokí štátni úradníci a politici. Snahe ministerstva školstva o politické ovládnutie vysokých škôl sa postavila aj študentská časť Akademického senátu Univerzity Komenského v Bratislave formou otvoreného listu.

Prezidentka Zuzana Čaputová 3. februára 2021 informovala, že s odvolaním rektora počká pre správnu žalobu podanú jeho právnym zástupcom na priznanie odkladného účinku rozhodnutia Akademického senátu STU. Predseda AS STU Marián Peciar sa voči postupu prezidentky ohradil. „Umelo naťahovaná kauza odvolania rektora Fikara zbytočne mesiace traumatizuje našu univerzitu, ako aj verejnosť,“ skonštatoval a upozornil, že ministrovi školstva ani prezidentke zákon nedáva priestor na zasahovanie do akademickej samosprávy. „Je jasné, že univerzita, ktorú zastupujú senátori a dekani, ho vo funkcii nechce, a je nepochopiteľné, že sa snaží držať na svojej stoličke za každú cenu,“ dodal Peciar.

Univerzita Komenského

Správna rada UK zasadá od roku 2003, má 14 členov. Šesť členov navrhuje rektor so súhlasom Akademického senátu UK, šesť vyberie minister po vyjadrení rektora, ďalších dvoch akademický senát.

Branislav Gröhling stihol po nástupe do funkcie ministra školstva vymenovať v júli len sám seba, ostatných päť ministerstvom menovaných ponechal v ich kontraktoch – do mája 2023 analytika German Marshall Fund US Pavla Demeša (fakticky od mája 2011) a generálneho riaditeľa sekcie VŠ na ministerstve školstva Jozefa Jurkoviča, do novembra 2021 Miroslava Trnku z Esetu a predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Slovnaftu Oszkára Világiho a do augusta 2023 podpredsedníčku Dozornej rady VÚB Elenu Kohútikovú.

Na návrh rektora UK sú v správnej rade generálny riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Róbert Šimončič (vo funkcii predsedu do 25. júna 2022), riaditeľ Divadla Aréna rotarián Juraj Kukura (od júla 2013 do novembra 2025), predseda Úradu pre verejné obstarávanie Miroslav Hlivák, režisér Marián Chudovský, guvernér Národnej banky Slovenska v rokoch 2010 – 2019 Jozef Makúch a exprimátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

V roku 2014 bol členom navrhnutým ministrom školstva aj poslanec NR SR Andrej Kolesík, vedúci Katedry sociálnej práce s deťmi a mládežou na VŠZaSP sv. Alžbety profesor Jozef Kutarňa a riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku Darina Sedláková.

Pripravované reformy

Začiatkom októbra 2020 vtedajší minister financií Eduard Heger predstavil stostranový Národný integrovaný reformný plán Moderné a úspešné Slovensko, ktorý pripomienkoval trojciferný počet expertov z mimovládnych organizácií a podnikateľskéo prostredia. Plán predstavuje osem oblastí so zadefinovanými reformami a sedem míľnikov, napríklad schválené nové kritériá akreditácie VŠ (do 2020), audit vysokých škôl, zmena legislatívy k organizácii a prijatá stratégia internacionalizácie VŠ (do 2021), nová štruktúra riadenia VŠ (do 2022) a následné uzatvorenie výkonnostných zmlúv (do 2023).

Cieľom je podpísať do roku 2022 výkonnostné zmluvy s polovicou VŠ, ďalšie ciele (do roku 2024) sú: znížiť počet verejných VŠ zlučovaním z 20 na 18 a počet študijných programov na 2. a 3. stupni o 20 % oproti roku 2020, zvýšiť počet doktorandov o 50 %, podiel absolventov bakalárskych a krátkych terciárnych programov nepokračujúcich na 2. stupni VŠ na 33 %, zahraničných študentov a akademikov na slovenských VŠ na 15 % a zahraničných doktorandov na slovenských VŠ na 20 %.

Hegerov reformný plán sa stretol s vážnymi výhradami akademických senátov mnohých univerzít a fakúlt. Pripojili sa k vyhláseniam Slovenskej rektorskej konferencie zo 6. októbra, Rady vysokých škôl z 8. októbra a vyjadrili podporu spoločnému vyhláseniu akademických senátov, ktoré majú mať po novom vo vzťahu k rektorovi „viac konzultačnú“ rolu. Prenos kompetencií akademického senátu na správnu radu pod značným politickým vplyvom považujú za potieranie výdobytkov novembra 1989. Takýto vplyv politiky na akademickú pôdu podľa nich zdeformuje univerzitné vzdelávanie aj vedu a výskum.

Sú aj proti obsadzovaniu funkčných miest docentov a profesorov odborníkmi nespĺňajúcimi vedecké kritériá, ktoré sú predpokladom na získanie príslušnej vedeckopedagogickej hodnosti. Nesúhlasia okrem iného ani s presunutím grantových agentúr VEGA a KEGA pod inú organizáciu.

UK v Bratislave a TU v Trnave najnovšie vyhlásili štrajkovú pohotovosť pre pripravovanú novelu zákona o vysokých školách, ktorá sa má stať realizačným nástrojom Plánu obnovy a odolnosti SR z dielne ministerstva financií. Ten predložili v marci do medzirezortného pripomienkového konania. Ešte koncom februára 2021 sa rektori stretli s ministrom Gröhlingom a s jeho štátnym tajomníkom Paulisom. Ministerstvo navrhlo poskytnúť univerzitám 200 miliónov eur na hĺbkové reformy, Slovenská rektorská konferencia to však považuje za absolútne nedostatočné, demotivujúce a snahy o obmedzenie autonómie a akademickej samosprávy VŠ za škodlivé a nebezpečné. Klub dekanov fakúlt VŠ tvrdí, že k takýmto snahám dosiaľ došlo v histórii Slovenska iba dvakrát: s nástupom fašistického a komunistického režimu.

Vyhlásenie UK k Plánu obnovy a odolnosti SR (jeho vytvorenie navrhla EK v máji 2020) podporili SAV, STU, VŠMU a EU v Bratislave, TU a UPJŠ v Košiciach, UMB v Banskej Bystrici, ŽU v Žiline, FF KU v Ružomberku… Plán obnovy bolo potrebné poslať Európskej komisii do 30. apríla 2021.

AUTOR: Karol Kardoš

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár