Potrebujeme zmeniť civilizáciu, nie vymeniť jeden druh auta za druhý

Ilustračný obrázok: Archív

Ľudia majú radi jednoduché vysvetlenia. Jednoduché vysvetlenie predstavuje aj pohľad na dnešný proces zmeny prírody. Človek produkuje emisie, emisie spôsobujú CO2. CO2 rastie, vzniká skleníkový efekt. Skleníkový efekt vedie ku zvyšovaniu teploty.

Takže táto jednoduchá lineárna úvaha vedie k vytvoreniu predstavy, že ak znížime emisie, znížime teplotu, všetko na planéte sa vráti k pôvodnému stavu a my budeme pokojne ako spoločnosť debilná pokračovať vo svojej debilnej funkcii. Bohužiaľ, musíme to takto konštatovať.

Príroda však funguje v zložitých procesoch, preto sa jednoduché lineárne myslenie tohto typu ukazuje ako veľmi nebezpečné. Môže vyústiť aj do geoinžinierstva, kde niektorí odborníci navrhujú napríklad vytvorenie určitých druhov mrakov, ktoré majú tlmiť dopad slnečnej energie. Iní navrhujú vytvorenie prstenca častíc, ktoré by odrážali slnečnú energiu. Pritom o skutočne existujúcom prírodnom jave, o zmene podmienok na planéte, si niekto môže začať myslieť, že by to bol ideálny priestor na biznis. Zoberme len závery Parížskeho protokolu, ktoré konštatujú, že ročne máte investovať bilión dolárov do opatrení na zmenu klímy. Niekto iný by to povýšil na doslova nové náboženstvo, pretože predsa chceme byť zelení a chceme byť priateľskí k planéte bez ohľadu na to, koľko to stojí a či to má zmysel.

Potom to ústi do úvah typu: ak odstránime kravy, nebude obrovská produkcia metánu a my všetci budeme vegetariáni. Alebo ak zásadne nahradíme autá na spaľovací motor elektromobilitou, zachránime klímu. Problém je však zložitejší. Môžeme ho nazvať logika verzus nelogickosť ľudskej spoločnosti. Ako by ste označili fakt, že ľudia vyrúbali mangrovové pralesy, ktoré ochraňovali pobrežia pred prenikaním morskej vody pri búrkach, a dnes oblasti, ktoré majú vysoký populačný prírastok, napríklad v Afrike, nie sú zasiahnuté morskými prívalmi pri búrkach do hĺbky 20 – 30 km, ale 120 km od pobrežia? Pritom dochádza k zasoľovaniu zdrojov pitnej vody, pôdy a podobne. Chceme to oddeliť od problémov klimatických zmien a budeme tvrdiť, že to vyrieši iba zmena produkcie emisií prechodom na alternatívne energetické zdroje?

Autor: Peter Staněk

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

[plsc_button url=”http://bit.ly/podporit-zemavek” target=”_blank” color=”red” style=”flat” radius=”semiround” size=”lg”]CHCEM PODPORIŤ[/plsc_button]

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply