Dňa 8. júna roku 2018 na kongrese „Slovanská Praha“, kde sa konalo stretnutie slovanských delegácií z radov slovanských krajín, vzniesol vedúci slovenskej delegácie pán Miloš Zverina konštruktívny návrh na „Pamätný deň Genocídy Slovanov“. Dátum konania navrhol príznačne – 22. jún – deň germánskeho útoku na vtedajšie ZSSR. Predstavil aj slovanský symbol, osemcípu hviezdu, ktorá by mala každoročne pripomínať tisícročnú existenciu všetkých slovanských národov, ktoré viac či menej prečkali najstrašnejšiu genocídu Slovanstva v II.svetovej vojne.
Genocída Slovanov je stále zamlčovaná a zlyhávaná najmä v krajinách euroatlantického okruhu. Zatiaľ čo genocída niektorých národov – hoci vyvoláva u aktérov nevraživé reakcie – ako u Arménov, už bola niektorými západnými štátmi uznaná – zásluhu na tom má najmä Francúzsko, u genocídy Slovanov to tak, žiaľ, úplne nie je.
Veľa západných politikov, politológov a dokonca aj niektorých neserióznych historikov (napr. David Irving so svojimi nezmyselnými štúdiami o Norimbergu a iných) vyvoláva dojem, akoby „žiadna genocída slovanských národov nebola“. Opak je však pravdou.
Genocída Slovanov bola pripravovaná už najmenej počas I. svetovej vojny, – ak nespomenieme stredoveké pokusy o vyvražďovanie východných Slovanov nemeckým rádom a tatárskymi kaganátmi, alebo južných Slovanov Osmanskú ríšu, ktoré sa však celkom nepodarili.
V našej krajine (ČR) máme dokonca pamätník na realizovanú genocídu I. svetovej vojny, ktorú pripravovali nielen Nemci, ale aj Rakúšania. Je to mauzóleum v Jindřichoviciach pri Plzni – osárium pozostatkov 7.100 Srbov a 189 Rusov, zajatcov tábora smrti, ako ho nazval juhoslovanský veľvyslanec v SR pán Djoko Stojičič. Táborom smrti prešlo vyše 40 tisíc väzňov a bol prototypom koncentračných táborov III. ríše. ( Stojičič a kol., Mauzóleum srbských zajatcov a internovaných z prvej svetovej vojny, Jindřichovice, okres Sokolov, Česká republika, 1996.)
Poslanci rakúskeho snemu po povolení činnosti v roku 1917 (Rakúsko počas I. svetovej vojny bolo jedinou vojnovou krajinou, ktorá rozohnala vlastný parlament!) podali potom rozsiahle memorandum o zločinoch habsburskej vlády na Slovanoch, o čom sa neskôr rokovalo aj na medzinárodnej konferencii o zločinoch I .vojny na ostrove Korfu.
Hitler nikdy nebol originálny, sám nevymyslel genocídu Slovanov – tú pangermáni ako Lagarde, Treischke a iní pripravovali už od 60-tych rokov 19. storočia. Príslušník Schönererovho hnutia pangermán, Rakúšan Perger dokonca v rokoch 1900-1901 navrhoval odsun a likvidáciu Čechov, Slovákov, Poliakov a Slovincov v habsburskej ríši.
O Čechoch písal: „Tŕň už konečne musí von z nemeckého tela, aj keby sa to malo vykonať zákonným vypovedaním všetkých obyvateľov sudetských krajín, (!) hlásiacich sa k českej národnosti, aj keby to malo byť všetkých šesť miliónov Čechov, ktoré možno ľahko nahradiť privolaním Nemcov z Uhorska a prisťahovalectvom z Nemeckej ríše“. (Nemecký centrálny archív Postupim, fond Alldeutscher Verband). Perger a iní navrhovali vyhnanie Čechov, Poliakov, Slovákov a Slovincov k Severnému ľadovému oceánu na území dobytého Ruska, kde plánovali pracovné tábory a tábory smrti.
Obrat v I.svetovej vojne však nakoniec Slovanov ušetril tejto už v počiatočnom štádiu realizovanej genocídy.
Inak tomu bolo za II.svetovej vojny. Tam genocída Slovanov prebiehala v plnom rozsahu.
Prvou obeťou tejto plánovanej genocídy boli lužickí Srbi, Poliaci a Kašubovia. Podľa rôznych odhadov stratili Poliaci a Kašubovia cca 6 miliónov občanov. Nepočítajúc do toho židovský holokaust, ktorý ako jeden z popredných vojnových zločinov III.ríše musí byť počítaný zvlášť!
Rovnako južní Slovania, najmä vtedajší Juhoslovanci – Srbi, Chorváti, Slovinci, Macedónci – stratili najmenej 3-4 milióny občanov. Koncentračné tábory ako Jasenovac boli vyhladzovacími továrňami, kde zahynulo najmenej poldruha milióna Srbov a Slovincov, tiež demokratických Chorvátov.
Najväčšie obete genocídy Slovanov však utrpel ZSSR. 20 miliónov Slovanov z celkového počtu 27 miliónov strát. Hitlerovci proti ruskému, ukrajinskému a bieloruskému národu vyhlásili tie najneľudskejšie formy vyvražďovania ako vojenských síl, tak najmä civilného obyvateľstva. Stovky bieloruských, ukrajinských a veľkoruských Lidic, kde sa so Slovanmi rovnako ako so Židmi zaobchádzalo satanským spôsobom. Ďalšou taktikou hitlerovcov popri programovom vraždení bolo vyhladovanie, vyskúšané na Leningrade. Dnes má Piskarevský cintorín mnoho mohýľ po 20 tisícoch pochovaných, ktorí zomreli krutým hladom počas hitlerovskej blokády. Hladom bolo zavraždených milión obyvateľov mesta hrdinu – Leningradu. Mužov, žien i malých detí…
To všetko sú len príklady najstrašnejšej genocídy Slovanov v nedávnej minulosti. Všetci Slovania by si ich mali každoročne pripomínať práve v deň 22. júna.
Čo treba urobiť, aby Pamätný deň Genocídy Slovanov bol trvalo pripomínaný u nás?
Vlastenecké organizácie vydávajúce kalendáre, ho zaradia do svojich pamätných dní. Vlastenecké časopisy každoročne pripomenú toto výročie, ktoré má pre Slovanov rovnaký význam ako holokaust pre našich židovských spoluobčanov. Vlastenecké organizácie budú každoročne konať pietne akty na pamäť Genocídy Slovanov. A konečne vlastenecké organizácie postupne budú presadzovať v parlamente a v senáte oficiálne zaradenie Dňa Genocídy Slovanov medzi Pamätné dni republiky. O tom, či vlastenecké organizácie splnia tieto navrhované úlohy, je možné diskutovať. Avšak ako naliehavá úloha stojí Deň Genocídy Slovanov pred všetkými vlastencami a civilizovanými občanmi republiky.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) JIŘÍ JAROŠ NICKELLI: PROČ JE TŘEBA PROSADIT DEN GENOCIDY SLOVANŮ, ceske-narodni-listy.estranky.cz, 14.06.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.