Štátny rozpočet pre rok 2026 tak ako ho schválila koaličná vláda bude prezidentom P.Pellegrinim podpísaný. Keďže to bude pred 21.11, tak nemusí byť vyrovnaný, bude deficitný vo výške necelých 5,8 miliardy eur, pričom deficit verejných financií by mal klesnúť z tohtoročných 5 na 4,1 percento HDP. O tom, že zamestnávatelia a odborári nesúhlasia s konkrétnymi konsolidačnými opatreniami sa očakávalo, keďže tým prvým sa „nepáči nedostatočná podnikateľská podpora a tým druhým ako vždy pribrzdený nárast miezd, na ktorý boli doteraz zvyknutí“. Čo je v štátnom rozpočte oproti predchádzajúcim rokom nové je šetrenie na strane výdavkov v objeme 535 miliónov eur z tohto 160 miliónov eur sa týkajú miezd, problémom bude tých viac ako 400 miliónov eur na kompenzáciu cien energii pre domácnosti ktoré podľa pravidiel EÚ nie je možné preplatiť z eurofondov a tak sa budú vraj hľadať rezervy všadiaľ v lepšom výbere daní kde vraj utekajú miliardy či na stránke výdavkov štátneho rozpočtu bez bližšieho poznania v čom. Koaličná vláda si uvedomuje, že keď sa jej nepodarí deficit verejných financií znížiť vo volebnom roku už neznížia o nič a tak sa asi budú musieť z vládnych funkcii porúčať.
Konsolidačné opatrenia ovplyvňujú rast HDP
Štátny rozpočet má vždy víťazov a porazených, v našom prípade zo 15 sektorov dostane v porovnaní s tohtoročným rozpočtom 9 viac a 6 sektorov menej a pokiaľ ide o samosprávy, tam sa bude šetriť mzdách a prevádzke s očakávanou úsporou 130 miliónov eur. Koľko si vláda odložila na financovanie rôznych havarijných situácii budeme vidieť po schválení konečnej verzie štátneho rozpočtu. Problémom rozpočtu budú dotovanie Sociálnej poisťovni a oddlžovanie zdravotníctva ako aj budúci vývoj HDP, na ktorý má vplyv medzinárodná geopolitická ekonomická situácia, ktorá podľa vývoja v tomto roku bude naďalej zložitá Z hľadiska splácania budúcoročných dlhov a nových pôžičiek bude teda veľmi dôležitý vývoj HDP, keďže oba rozpočtové deficity sa vykazujú v percentách k vývoju HDP. Každé vyššie aj desatinové percento má vplyv na výnos z emitovaných štátnych dlhopisov, čo sú len vyššie výdavky zo splácania požičaných peňazí, ktoré tak zvyšujú výdavky zo štátneho rozpočtu.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.