Nemecký kancelár a líder Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz zvažuje nomináciu škandálmi opradenej a korupčnými obvineniami popretkávanej Ursuly von der Leyenovej na post nemeckej prezidentky v roku 2027. Informuje o tom agentúra APA s odvolaním sa na Der Spiegel.
Podľa správy by nominácia von der Leyenovej mohla byť pre stranu CDU historickým krokom. Strana by sa tak zapísala do histórie ako politická sila, ktorá dala krajine prvú kancelárku (Angelu Merkelovú) aj prvú prezidentku.
Túto myšlienku vraj robí atraktívnou niekoľko podmienok. Konkrétne sa von der Leyenová bude môcť stať „prvou svojho druhu“: prvou ministerkou obrany, prvou ženou na čele Európskej komisie a prvou prezidentkou Nemecka.
Kancelár Merz na Dni otvorených dverí nemeckej vlády 24. augusta zdôraznil, že zvolenie ženy za prezidentku je možné.
Pre informáciu, funkčné obdobie súčasného nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera vyprší v marci 2027.
V Nemecku nie je prezident volený priamym ľudovým hlasovaním.
Prezidenta volí Federálne zhromaždenie (Bundesversammlung) – špeciálny orgán, ktorý sa zvoláva len na tento účel. Skladá sa zo všetkých členov Bundestagu a rovnakého počtu delegátov zo štátnych parlamentov (zvyčajne regionálnych politikov, verejne známych osobností, niekedy celebrít).
Veľmi ľahko sa tak môže stať, že sa táto občanmi nevolená predsedníčka Európskej komisie môže dosadiť aj na občanmi nevolenú prezidentku Nemecka a zavŕšiť tak svoju kariéru.
Občania Nemecka súhlasiť predsa nemusia: 2. augusta noviny Bild s odvolaním sa na údaje z prieskumu informovali, že viac ako polovica nemeckých obyvateľov je nespokojná s aktivitami Ursuly von der Leyenovej. Taktiež 66 % nemeckých obyvateľov uviedlo, že obchodná dohoda so Spojenými štátmi poškodzuje nemeckú ekonomiku.
Korupcia a škandály Ursuly von der Leyenovej
Už počas pôsobenia ako nemecká ministerka obrany (2013–2019) čelila kritike za rozsiahle zadávanie zmlúv externým konzultantom bez riadneho verejného obstarávania. Napr. v rokoch 2015 a 2016 sa údajne minuli desiatky až stovky miliónov eur, pričom oficiálne boli vykázané iba zlomky týchto výdavkov.
Škandál ohromných rozmerov Pfizergate: Správy s generálnym riaditeľom Pfizer a kauza transparentnosti, kedy Ursula von der Leyenová komunikovala počas pandémie pomocou textových správ s Albertom Bourlom, pri rokovaniach o obrovskom počte vakcín. Správy boli neskôr údajne vymazané a sú nedohladateľné.
V roku 2015 bola tiež obvinená z plagiátorstva svojej lekárskej dizertačnej práce z roku 1991. Analýzy odhalili, že až 43,5 % strán jej dizertačnej práce obsahovalo plagiátorstvo. Titul sa jej však rozhodli neodobrať.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroje:
(1) Friedrich Merz sees Ursula von der Leyen as candidate for German presidency, en.apa.az, 25.08.2025
(2) Spiegel reported on Merz’s plans to nominate von der Leyen for the post of president of Germany, en.iz.ru, 25.08.2025
(3) Merz considers von der Leyen for German presidency in 2027, newsukraine.rbc.ua, 25.08.2025
(4) Von der Leyen admits mistakes, denies responsibility in defence contract scandal, euractiv.com, 14.02.2020
(5) Wikipédia / Pfizergate
(6) UrsulaGates: okrem sťažností na von der Leyen podali Frédéric Baldan a Diane Protat sťažnosť na Kövesi, šéfku Európskej prokuratúry, edition.francesoir.fr, 26.02.2025
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.