Na začiatku kalendárneho roka 2025 sme počítali s poklesom hospodárskeho rastu na úroveň 1,3 percenta, ale že to bude na úrovni 0,8 percenta nepočítala prognóza NBS. Príjmová stránka štátneho rozpočtu ani oba rozpočtové deficity k HDP. Výsledok? Daňové príjmy napriek zvýšeného percenta, zavedenia dane z finančných operácii nenaplnili očakávaný príjem a pokles deficitu verejných financií ale napokon aj verejného dlhu sa nedostavil práve z dôvodu takmer pol percentného poklesu HDP. Keď k tomu pripočítame 15 percentnú colnú sadzbu na vývoz európskeho tovaru na americký kontinent, buďme radi, že európska ekonomika sa ako celok nedostala do recesii. Navyše Slovensko bolo poznačené ako malá a otvorená ekonomika všetkými externými vplyvmi odvíjajúce sa od Rusko-ukrajinského konfliktu, ktorého koniec sa nedarí„ukočírovať“ svetovými mocnosťami. O tom, že konsolidácia verejných financií len na strane príjmov sa negatívne podpísali na zhoršení podnikateľského prostredia, bude väčšina z nás určite súhlasiť.
Politická nestabilita bude domácim fenoménom
Východiskové parametre konca roku 2025, vyvolávajú oprávnené otázky, čo nás bude čakať v roku 2026 z viacerých dôvodov. Okrem spomínaného konfliktu sa nám veľmi zhoršila vnútorná politická situácia, ktorá je poznačená aj šarvátkami a sťažovaním sa zo strany opozície na takmer všetko, čo sa v parlamente schváli koaličnou väčšinou. Všetci čakáme na závery summitu v Bruseli týkajúci sa len zmrazených ruských štátnych aktív, o ktorých sme sa už viackrát zmieňovali lebo v konečnom ide aj o peniaze slovenských daňových poplatníkov. Ale vráťme sa k ekonomike. S poklesom úrokovej sadzby zo strany ECB počítame s poklesom miery inflácie na úroveň 3.7 percenta, s nárastom HDP nad jedno percento nedá sa počítať, ostatné členské štáty V4 ale porastú rýchlejšie a preto aj úspory budú u slovenských domácnosti nižšie, čo napokon platilo aj v roku 2025. Budúci rok bude asi posledným s dotovanými cenami energii pre domácnosti v pomere 90 percent dotovaných, keďže podľa vyjadrenia ekonomických analytikov nie je u nás 90 percent domácnosti „chudobných“. Na pozore musíme byť z dôvodu aj narastajúcej expanzie lacných výrobkov z Číny na európsky trh, či neschopnosť zodpovedných minúť ponúkané peniaze z Fondu obnovy na štrukturálne zmeny v slovenskej ekonomike.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.