Hlavnou správou začínajúceho leta bola správa Národnej banky Slovenska o tom, že slovenská ekonomika už prestala dobiehať ekonomiky vyspelého sveta, s čím súvisí aj narastajúci deficit verejných financií, ktorý bude viac ako 6 percent k HDP. Nie sme sami, keďže s rovnakým problémom zápasia aj v krajine na druhej strane Atlantiku, so svetovou rezervnou menou a tak si nemáme čo závidieť. Dôvod prečo tak narástol u nás rozpočtový deficit sa vie, zdravotnícke pandemické náklady, dotácie cien energií pre domácnosti, vyššie sociálne a dôchodkové výdaje a takto by sme mohli pokračovať. Čo verejné financie najviac poškodzuje je, že sa peniaze „rozdávali“ bez otázky z akých zdrojov sa zaplatia. Aj v USA sa rozpočtový deficit „nafúkol“ počas pandémie na takmer 10 percent k HDP, do konca roka sa predpokladá, že poklesne na 6 percent HDP a teda na rovnakú úroveň ako u nás.
Ignorovať rozpočtové deficity sa neoplatí
Terajší americký verejný dlhy je tretí najvyšší na svete, z čoho si ale oni nerobia až tak veľké starosti. Terajší americký prezident J Biden už podpísal zákon o fiškálnej zodpovednosti, ktorý má vo výdavkoch v nasledujúcich 10 rokov priniesť úsporu 1,3 bilióna dolárov bez výraznejšieho poklesu rozpočtového deficitu. Úradnícka vláda pripravuje súbor opatrení, ktorými by sa deficit v nasledujúcich rokoch mal znížiť pod požadované 3 percentá k HDP, čo však bude závisieť od rozhodnutia budúcej koaličnej vlády po predčasných parlamentných voľbách na jeseň tohto roku.
Dlh nesplácaný z výnosu vedie k bankrotu
V USA si z rozpočtových deficitov nerobia príliš veľké starosti, ak sa podľa nich zabezpečuje hospodársky rast o viac percent ako sa zvyšujú náklady na požičiavanie peňazí. S touto predstavou nebol problém vtedy, keď úroky boli nízke, čo však neplatí dnes keď emitovanie štátnych dlhopisov atakuje dnes hranicu 4 percent, pritom rast HDP u nás a napokon aj v USA je nižší. Pre obe ekonomiky je najhoršie, keď z požičaných peňazí sa nevyprodukuje výnos, z ktorého by sa zaplatili dlhy, ale na ich splatenie by sa požičali len ďalšie peniaze, čo zasa nie je tak neobvyklý stav v niektorých ekonomikách, čo ale v konečnom dôsledku vedie k národnému bankrotu. Narastajúci dlh si totiž vždy vyžaduje ešte väčší nárast domácej ekonomiky, čo asi pre USA neplatí možno dovtedy, pokiaľ americký dolár je svetová rezervná mena.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.