Po dlhšej prestávke sa ECB rozhodla pokračovať v boji proti už klesajúcej inflácii zvyšovaním svojej úrokovej sadzby o 0,25 percenta a tak jej hlavná úroková sadzba bude 4.25 percenta. Dôvodom vraj je, že jadrová inflácia je dvakrát tak vyššia ako jej cieľová 2 percentná inflácia. ECB tak odmietla akceptovať očakávané spomalenie ekonomiky eurozóny, ktoré vždy nastáva po zvyšovaní úrokovej sadzby, keďže jej prvoradý cieľ je inflácia. Nedávno bol v dennej tlači publikovaný článok, že príčinou inflácie sú len nadmerné zisky západných energetických spoločnosti, ktorých ceny sú výrazne vyššie ako boli predtým z Ruska a tie sa následne premietli aj do spotrebiteľských cien tovarov a služieb, keďže bez energii sa nedá nič vyrobiť, bez ďalšieho komentára. So zvyšovaním úrokovej sadzby prišla aj americká centrálna banka tiež o 0,25 na 5,5 percenta, čím sa zachová doterajší výmenný kurz medzi dolárom a eurom. Navyše obe centrálne banky počítajú, že do konca tohto roku ešte raz svoju úrokovú sadzbu zvýši, čo nás neprekvapuje. Aký to bude mať dopad predovšetkým na nemeckú ekonomiku nešpekulujme, keďže na prekvapenie väčšiny z nás už 2 štvrťroky bola v technickej recesii čo je a pre malú a otvorenú slovenskú ekonomiku veľmi zlá správa.
Reštriktívne opatrenia budúcej vlády sa očakávajú
Boj proti inflácii je síce vecou menovej politiky centrálnych bank, ale na jej vývoj má zásadný vplyv aj fiškálna politika vláda. Pod fiškálnou politikou treba totiž rozumieť súhrn vládnych opatrení týkajúce sa štátneho rozpočtu ktorý je tak najdôležitejším finančným plánom v krajine. Fiškálna politika môže byt expanzívna alebo reštriktívna. V prípade expanzívnej politike vláda zvyšuje verejné výdavky alebo znižuje dane a v prípade reštriktívnej je to opačne. Z dôvodu zvyšovania inflácie vláda prijímala opatrenia aj na kompenzáciu predovšetkým vyšších cien energii, zvyšovala mzdy v štátnom a verejnom sektore a keďže podniky „zápasili“ s nedostatkom pracovníkov zvyšovali sa mzdy všadiaľ. Došlo tiež k výraznému nárastu dôchodkov ako aj ostatných sociálnych výdavkov, čo teda malo vplyv na zvyšovanie deficitu verejných financií ktorý je na úrovni tesne pod 60 percent k HDP a preto sa očakáva, že budúca koaličná vláda vo svojom programovom vyhlásení bude po schválení v parlamente mať aj súbor reštriktívnych opatrení na zníženie spomínaného deficitu na oboch stranách štátneho rozpočtu. Pripomíname, že v eurozóne je priemerný deficit verejných financií tesne pod 90 percent k HDP, pritom v eurozóne sú štáty kde deficit verejných financií je nad 100 percent, ako trebárs v Taliansku. Vo Francúzsku musela vláda predĺžiť vek odchodu na dôchodok do veku 64 rokov, v Grécku už niekoľko rokov bola vláda nútená prijímať drastické opatrenia, keďže z dôvodu zadlženosti tam hrozil bankrot s rizikom odchodu z eurozóny, ktoré by sme doma nechceli zažiť. A tak budeme zvedaví, ako sa k uvedenej problematike postaví EÚ, ktorá doteraz neprijala nijaké reštriktívne opatrenia. Práve naopak sa už obrátila na členské krajiny s požiadavkou prispieť ďalšie miliardy eur do európskeho rozpočtu na financovanie potrieb zelenej ekonomiky, Ukrajiny a pritom nezabudla ani na potrebu zvyšovania platov zamestnancov únie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.