Reforma súdnictva prichádza neskoro a „nedovarená“

· Čas čítania: 6 min.
Ilustračné foto: Shutterstock

Ministerka spravodlivosti predstavila návrh ústavného zákona určeného za právny základ reformy justície. Návrh je z toho rodu ústavných zákonov, ktorými sa mení a dopĺňa Ústava. Preto si zaslúži záujem i zamyslenie, dokiaľ má zmysel o návrhu uvažovať.

Z prezentácie návrhu ústavného zákona ministerkou vyplynulo, že má priniesť niekoľko zmien, ktoré možno ani nemenia, ale iba spresňujú platnú právnu úpravu a tiež, že má priniesť niekoľko noviniek. Ak návrh zostane bez zmien v pripomienkovom konaní rezortov a schváli ho aj Národná rada SR, potom povedie ku vzniku správneho súdnictva, rozšíri právomoc Ústavného súdu a zabezpečí paritné zloženie Súdnej rady SR, hoci ono pri zdravom rozume mohlo nastať už roku 2002, keď sa Súdna rada SR na Slovensku vytvorila po prvýkrát.

Správne súdnictvo je tá zložka súdnej moci, ktorá v štandardnom modeli štátu z druhej polovice 20. storočia preskúmava, či rozhodnutia orgánov štátnej, prípadne vôbec verejnej správy vznikli v súlade so zákonom a či aj samé rozhodnutia štátnych orgánov neporušujú zákon. Podľa prezentovaného návrhu ústavného zákona Najvyšší správny súd, ktorého vznik sa očakáva na Slovensku, dostane k štandardnej výbave správnych súdov aj právomoc rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov.

Prístup k vyrovnávaniu sa s porušovaním právneho poriadku spočíva v riešení problémov konkrétnej spoločnosti prostriedkami zlučiteľnými s právnym štátom. Tomuto prístupu vyložene neodporuje vytváranie vlastných modelov rozdielnych od cudzích vzorov, no nerobí nadbytočnou ani otázku Prečo práve takto a nie overeným spôsobom?

Disciplinárna zodpovednosť sudcov, ba ani prokurátorov nie je jav, aký by za slovenskými hranicami neexistoval. Na uplatňovanie disciplinárnej zodpovednosti sudcov na sklonku 20. storočia vznikol inštitút súdnych rád. Pozorovanie diania za našou štátnou hranicou zvádza k otázke z akého dôvodu Súdna rada SR nemá mať právomoc, kvôli akej súdne rady vznikli? Je za tým niečo?

Súdna rada SR má mnohonásobne viac právomocí ako súdne rady všade inde, kde súdnu radu majú. Súdna rada SR prijíma rozmanité stanoviská, zabezpečuje plnenie úloh verejnej kontroly súdnictva, vyjadruje sa o návrhu rozpočtu súdov pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu, atď. V hlušine slov zaniká fakt, že Súdna rada SR zriedka sama rozhoduje a že tam, kde zaujíma stanoviská, ide o stanoviská pre iný štátny orgán, napríklad pre vládu, úplne nezáväzné. Lesk a bieda Súdnej rady SR sa reformnou zmenou Ústavy zachováva v plnom rozsahu. Na rozdiel od štandardnej súdnej rady mimo Slovenska, kde súdna rada rozhoduje o kariérnom postupe sudcov a o ich disciplinárnej zodpovednosti, Súdna rada SR sa naďalej bude držať mimo rozhodovania o disciplinárnej zodpovednosti sudcov. Je to determinované zamýšľanou zmenou zostavy súdnej rady tak, aby v nej konečne, po dvadsiatich rokoch sedel rovnaký počet sudcov a nesudcov – právnikov z mimosudcovského prostredia?

V zahraničí „počatý“ model stojí na konštrukcii, podľa ktorej na prijatie rozhodnutia súdnej rady je nevyhnutné, aby zaň hlasovali vždy nielen sudcovia, ale aspoň jeden nesudca, alebo aby za rozhodnutie hlasovali právnici pôsobiaci mimo súdnictva, ku ktorým za pripojí aspoň jeden sudca. Model teda stojí na riešení, ktoré vytvára prekážky proti sudcovskému stavovstvu, aj proti mimosudcovskému vyvršovaniu sa na sudcoch. Na Slovensku taký model nie je vítaný. Rozhodovanie o disciplinárnej zodpovednosti sudcov sa má zachovať ako monopol. Disciplinárnu zodpovednosť si majú zachovať vo výlučnej sfére sudcovia. Keď prídu o väčšinu v Súdnej rade SR, vezmú so sebou aj rozhodovanie o disciplinárnej zodpovednosti kolegov a prenesú si ho na Najvyšší správny súd.

Zákony sa na Slovensku (ale aj všelikde inde) prijímajú vo výmennom obchode parlamentných politických strán. Vy podporte náš návrh zákona o zákaze síl zemskej príťažlivosti, my prijmeme váš návrh zákona o vplyve podzemných vôd na hrdzavenie zemskej osi. Ak oba návrhy zákonov porušujú Ústavu, nevadí. Parlamentné výmeny a kšefty vážne narúša, ak jednotlivec, fyzická osoba či právnická osoba, môže podať na ústavný súd návrh, aby viedol konanie, v ktorom vyhlási zákon za protiústavný. Túto možnosť mal jednotlivec dostať už v pôvodnej Ústave prijatej roku 1992, no koalícia s opozíciou ju úspešne odmietala až do tohto roka. Ministerka spravodlivosti zvestovala rozšírenie právomoci Ústavného súdu preskúmavať ústavnosť zákonov aj na návrh jednotlivých osôb.

Na Slovensku azda niet úsilia, ktoré by jeho vládcovia nestavali na hlavu skrytým zámerom. Kam sa môže dostať na Ústavnom súde SR konanie o neústavnosti zákona začaté na návrh od občana, naznačila ministerka spravodlivosti v odpovedi na novinárske otázky k návrhu ústavného zákona.

Pani ministerka si vie predstaviť, ba aj víta voľbu politikov za sudcov Ústavného súdu.

Predstava pani ministerky predstavuje priamy dôsledok pre ochranu ústavnosti zákonov na návrh jednotlivca. Viac vládnych politikov v talároch sudcov Ústavného súdu = menej hlasov v prospech rozhodnutia o neústavnosti zákona. Je to prirodzená reakcia duševne vyrovnanej osoby, ktorá v parlamente hlasovala za prijatie zákona a potom na Ústavnom súde má vysloviť, že prijatý zákon porušuje Ústavu.

Ochrana ústavnosti si pre tento prípad vyžaduje záruku. V Rakúsku, ale aj v Maďarsku ju poskytujú ustanovením, podľa ktorého sudcom ústavného súdu sa nemôže stať ten, kto bol za posledné štyri roky členom vlády, funkcionárom politickej strany alebo pôsobil v štátnej správe, resp. bol poslancom ľudového zastupiteľstva.

Od voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu roku 2019 máme vlastnú, bohatú a odstrašujúcu skúsenosť s pokusom o prienik politickej kliky na Ústavný súd. O post predsedu Ústavného súdu sa uchádzal R. Fico. Do sudcovských kresiel si chcel priviesť M. Jankovskú a K. Kičuru. Už predtým na Ústavný súd dostal poslankyňu Národnej rady SR J. Laššákovú a poslanca Národnej rady SR M. Mamojku. Napriek tejto bezprostrednej skúsenosti navrhovateľka prvej verzie ústavného zákona nepociťuje príčinu pre záchranu reálnej právomoci Ústavného súdu, ktorá sa viaže s výlukou aktívnych i nedávnych politikov z možnosti obliecť sa do talárov sudcov Ústavného súdu!

Všetky naznačené zmeny justície sú „uvarené napoly“. Potrebujú dodusiť a dochutiť. To sa zďaleka nemusí podariť. K reforme súdnictva, hoci značne meškajúcej za realitou, má patriť zavedenie zodpovednosti sudcov za právny názor. Zdanlivo vylúčený a neprípustný zámer má korene v slovenskej skúsenosti. Výčiny sudcov pri prekrúcaní paragrafov presiahli zvyklosti, pre ktoré je obvyklé, že sudca neznáša zodpovednosť za svoje rozhodnutie.

Na Slovensku kto nevie, aspoň tuší, že príliš mnohí sudcovia sa stali nezávislí na zákonoch, Ústave, medzinárodných dohovoroch a konajú v prospech toho, kto dá luxusnú kabelku, parádnu loveckú pušku alebo inú príjemnú a užitočnú vec. Verejne známa je korupcia v súdnictve. No dosiaľ nezaznelo, že predmetom obchodu je porušenie zákona. Za to sa platí. Kto už bude podplácať sudcu za to, že dodrží zákon? Toto je obrovský problém súčasnej slovenskej spoločnosti a riešiť ho treba spôsobom, aký má šancu priniesť nápravu, či aspoň zmierniť súčasný stav. No na odvrátenej strane zamýšľaného riešenia je pokles životnej úrovne nie jedného muža či ženy na súde každej inštancie. Nevyhnutne to znamená, že zmeny Ústavy súvisiace so správnym súdnictvom, zmenou právomoci Ústavného súdu aj s pretieraním fasády Súdnej rady SR zostanú ďaleko za záujmom diskutérov o zamýšľanej zmene Ústavy a spolu s ňou aj o reforme súdnictva, ktorá sa celkom nekryje s významom slova „reforma“, oháňa sa ním trochu zbrklo a nemiestne propagandisticky.

Autor: doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár