V prípade, že od nového roku nebudeme mať schválený štátny rozpočet, budeme hospodáriť podľa provizórneho rozpočtu, čo znamená, že každý mesiac môžeme minúť len dvanástinu tohto vlaňajšieho. Či to je zle nebudeme špekulovať, čo sa však môže stať, že medzinárodné finančné inštitúcie budú za naše štátne dlhopisy pýtať vyššie úroky. Kto za tento stav môže je predovšetkým prezidentka republiky, ktorá predčasné voľby vyhlásila na september a nie ako chcela vtedajšia opozícia pred letnými prázdninami. Iným dôvodom môže byť „neodobrenie“ dôvery úradníckej vlády v parlamente, ktorá v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti si nemohla dovoliť pripraviť iný ako vyrovnaný štátny rozpočet, čo sa aj stalo. Všetci vieme, že hospodárenie podľa tohto rozpočtu by našu ekonomiku priviedol do krachu a tak sa odmietol. Obava, že štátny rozpočet nebude pre budúci rok schválený preto, že nebude pripravený však súvisí aj odďaľovaním menovania koaličnej vlády premiéra R.Fica zo strany prezidentky, keď nesúhlasí s navrhnutým poslancom na miesto ministra životného prostredia. Ak by sme mali hodnotiť odchádzajúcu úradnícku vládu, tak okrem návrhov opatrení na ozdravenie verejných financií, sa podarilo výrazným spôsobom „popohnať“ čerpanie európskych peňazí o niekoľko sto tisíc eur, ktoré by ináč prepadli.
Dlhová služba sa niekoľkonásobne predražila
Medzi ďalšiu „neschopnosť “odchádzajúcej vlády súvisiace so štátnym rozpočtom patrí aj neschválenie zmeny zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý v parlamente bol viac ako 2 roky. A tak čím sa môže „pochváliť“, že počas ich vlády dlh Slovenska za tri roky zdražel z predchádzajúceho pól percenta na terajšie 4 percentá, čo je teda osemnásobne viac. Za to môže však ECB, ktorá za sledované obdobie zvýšila úrokové sadzby už desaťkrát. Tento stav v zdražovaní požičiavaných peňazí je hlavná dôvod prečo sa dookola hovorí o konsolidácii, pokiaľ možno aj viac ako 0,5 percenta ročne. Navyše nás stále trápi pomaly klesajúca inflácia dnes na úrovni 8,2 percenta, čo je síce menej ako je inflácia v Česku na úrovni 12,7 percenta, ale viac ako v Holandsku, kde je inflácia ako v jedinom štáte EÚ mínusová 0,3 percenta.
Ceny energií pre budúci rok s otáznikom
Na poklese našej inflácie sa najviac podieľajú klesajúce ceny potravín, ako dôsledok poklesu domácej spotreby, čo je zlá správa pre náš HDP, na ktorom sa v minulosti domáca spotreba podieľala najviac na jeho raste. Ako sa budú ceny potravín vyvíjať ďalej ale závisí aj od toho aké opatrenia príjme nová koaličná vláda v cenovej oblasti energii, keďže podľa aj Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, keď sa neurobí nič, ceny energií pre budúci rok sa zvýšia až na dvojnásobok tohtoročných. Zo spomínaných dôvodov týkajúce sa meškania štátneho rozpočtu sa môžu vyskytnúť problémy s odpoveďou, koľko sa bude dať z neho použiť na kompenzáciu cien, čo zaujíma všetkých nás.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.