
Priebežná bilancia štátneho rozpočtu na rok 2025 potvrdzuje, že k 31.7.2025 sa medziročne oproti rovnakému obdobiu vlani jeho hospodárenie zlepšilo o 553,3 milióna eur, čo je 13,2 percenta. Príjmy do štátneho rozpočtu sa zvýšili o 16,8 a výdavky o 8,8 percenta. Priebežný hotovostný schodok je vo výške 3 636, 7 milióna eur. V príjmoch je už započítaná aj daň z finančných transakcií, ktorá za 3 mesiace prvého polroka bola podľa oznámenia od ich platiteľov 134,6 milióna eur. V tejto súvislosti však treba povedať, že treba rozlišovať schodok v štátnom rozpočte a deficit verejných financií k HDP, ktorého percento ovplyvňuje nielen schodok v štátnom rozpočte ale aj vývoj makroekonomického ukazovateľa HDP ktorý v priebehu sledovaného obchodia vykazuje pokles. Vládne konsolidačné opatrenia zo septembra 2024 mali v roku 2025 znížiť nielen schodok štátneho rozpočtu čo sa priebežne darí, ale aj ročný deficit verejných financií k HDP, čo sa zatiaľ nedarí predovšetkým z dôvodu , že prognózovaný rast HDP na úrovni 1,9 percenta nebude a podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska bude len 1,3 percenta. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, sa očakáva ročný deficit na úrovni 5,1 percenta, z dôvodu čoho bude kumulovaný deficit verejného dlhu na úrovní okolo 63 percent. Koaličná vláda v rámci 4-ročného funkčného obdobia určíte nesplní v ozdravovaní verejných financií svoje ciele a preto sa s napätím očakávajú konsolidačné opatrenia pre budúci rok. Bez ich schválenia nebude možné zostaviť štátny rozpočet pre rok 2026, ktorý tento krát musí parlament schváliť najneskôr do 21. novembra. Vtedy aj uplynie dvojročná najprísnejšia sankcia na predloženie do parlamentu pre rok 2026 vyrovnaný štátny rozpočet.
Pokles ekonomiky spôsobujú geopolitické prekáračky
Pokiaľ ide o vývoj ostatných makroekonomických ukazovateľov, tak očakávame rast inflácie na úrovni 4 percentá a narastajúcu mieru nezamestnanosti, keďže sa predpokladajú negatívne dosahy zavedenia ciel zo strany USA týkajúce sa aj EÚ, ktorá uzavrie s USA písomnú colnú dohodu. Jej obsahom bude konkrétny vývoz tovarov do USA s 15 percentnou colnou sadzbou. Aký to bude mať dopad aj na objem európskeho vývozu bude závisieť od európskych výrobcov kde premietnu spomínanú colnú sadzbu, či do koncovej ceny tovaru, alebo do obchodnej marži. V prvom prípade budú vyššie ceny s dopadom na pokles predaja a v druhom na pokles zisku, čo zásadným spôsobom ovplyvní aj spomínané makroekonomické ukazovateľa a napokon aj toľko kritizovanú daň z finančných transakcii. Za prvé tri mesiace výberu bol príjem do štátneho rozpočtu len 30 percent z celoročného očakávaného príjmu a podľa všetkého bude pokles v druhom polroku ešte vyšší z dôvodu očakávaného zníženia rastu HDP. Jeho pokles sa prejavuje aj v tom, že k 31.5.2025 vykazoval štátny rozpočet medziročne zlepšenie o 1 139,7 milióna eur, ale o dva mesiace k 31.7.2025, sa hospodárenie medziročne zlepšilo už len o 553,3 milióna eur. Pokračovať v tomto trende zhoršovania hospodárenie však znamená, že po skončení 3. štvrťroka ale napokon aj po skončený celého roka 2025,nebudeme tak medziročne vykazovať zlepšenie v hospodárení v štátnom rozpočte. Potom by sme museli priznať, že oba balíky konsolidačných opatrení neznížili schodok v štátnom rozpočte ale ani deficit verejných financií k HDP z viacerých dôvodov, z ktorých najdôležitejší bude pokles globálneho a teda aj slovenského rastu HDP, pod ktorý sa podpisujú pokračujúci Rusko-ukrajinský konflikt ako aj nestabilná colná obchodná politika
Ozdraviť verejné financie na oboch stranách rozpočtu
Pre poriadok si pripomeňme, že členské štáty eurozóny sú povinné dodržiavať rozpočtovú disciplínu, pod ktorou sa rozumie deficit verejných financií pod tri percenta a deficit verejného dlhu pod 60 percent, oba k HDP, čo väčšina z nich vrátane Slovenska neplní. Problémom nie je kumulovaný verejných dlh, ktorý je na úrovni okolo 63 percent, pritom priemer v eurozóne je na úrovni 90 percent, ale ročný deficit verejných financií k HDP, ktorého nárast sa nám aj s Rakúskom zvyšuje za sledované štvrťročné obdobia nad 3 percentá, čo je najviac. Pokiaľ ide o HDP, tak za 2.štvrťrok vykazuje Slovensko rast o 0,9, Francúzsko o 0,7, Nemecko o 0,4, ale Česko vykazuje rast až 2,4 percenta. Ako bude na tento stav reagovať koaličná vláda, by sme sa mali dozvedieť po skončení dovolenkového obdobia, kedy z dôvodu schvaľovania štátneho rozpočtu už v novembri musia na stole byť schválené konkrétne konsolidačné opatrenia. Ministerstvo financií ako ich gestor tvrdí, že v šaflíku má z viacerých strán 64 návrhov, takže bude z čoho vyberať na oboch stranách štátneho rozpočtu.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.