„Zem je mojím telom, voda mojou krvou, vzduch je mojím dychom a oheň mojou dušou. Tak hlboko v zemi ako strom, tak vysoko v nebi ako strom, ide moja cesta…“
Wolf Ondruschka
Šamanizmus je najstaršia nám známa spirituálna cesta, cesta liečenia, pôvodná cesta harmónie s planétou, je prirodzenou univerzálnou cestou srdca, bez dogiem o vyvolenosti človeka a jediného pravého boha alebo národa. Javí sa ako globálna univerzálna prvotná spiritualita s etnickými odlišnosťami, nezakladajúca si na prílišnom moralizovaní. Postava šamana sa objavuje už v pleistocéne, kde sa pri ohni, pod portálmi jaskýň, prostredníctvom neho zúčastnil praveký človek tajomného sveta mýtov a mágie. Z paleolitu pochádza reč a symboly, techniky lovu, hier aj bylinkárstva.
„Žijeme v období intenzívnych zmien a prechodov, sme konfrontovaní s nesmiernym množstvom nových výzev, ale aj veľkých šancí. A práve v tomto období prichádzajú znovu k slovu prastaré praktiky šamanov, pretože sú znova potrebné,“ tvrdí Wolf Ondruschka v knihe Choď cestou šamanov.
Na západe sa popri ekologických hnutiach, feminizme a drogovej kultúre začala venovať pozornosť šamanským praktikám v 70. rokoch minulého storočia. Šamanská spiritualita bola príťažlivá priamou skúsenosťou a samostatnosťou na duchovnej púti, sľubujúc praxou a skúsenosťami skúmať duchovné spojenie s vesmírom a pocitom jednoty so všetkými formami života. Niet tu žiadnej hierarchie ani politiky a dogiem, charakteristických pre veľké náboženstvá, aj keď existujú určité spoločné rysy, ako hľadanie vízie, videnia, zážitok rozkúskovania tela a jeho regenerácia, putovanie medzi svetmi, komunikácia s duchmi, tranz, liečenie a pod.
Významnú úlohu na jeho popularite mal antropológ a spisovateľ Carlos Castaneda. Vo svojich knihách veľmi podrobne popisuje svoje zážitky počas 12 rokov u svojho učiteľa menom don Juan. Castanedu obviňovali z podvodu pre inakosť jeho spirituálnych príbehov a zložitej filozofie, celkom odlišnej od všetkého doteraz známeho, ktorú si však jeden smrteľník sotva dokáže vymyslieť v takom veľkom rozsahu. Ďalším popularizátorom šamanizmu na Západe bol antropológ Michael Harner s jednoduchou spiritualitou. Svoje prvé skúsenosti však absolvoval pod vplyvom drog v oblasti Amazónie, ale v knihách už propagoval bubnovanie ako prostriedok na zmenu stavu vedomia, v ktorom je možné zažiť mimoriadnu skutočnosť.
V uhladenom romantickom hnutí new age sa šamanizmus skôr minimalizuje na individualistickú psychoterapiu za pomoci bubnovania, kníh a seminárov, ktorá je k dispozícii pre každého. Šaman – alebo v Južnej Amerike brujo, mal však dôležitú sociálnu úlohu v spoločenstve, v komunite, musel zaistiť životné potreby, úspešnosť lovu, musel niesť zodpovednosť za celý kmeň, a preto stáť pevne nohami na zemi, a zároveň sa dokázať pohybovať aj v spirituálnej rovine a čerpať odtiaľ informácie.
Téma psychotropných látok je stále viac-menej tabu, enteogény alebo aj alkohol sa užívajú s cieľom spirituálnej skúsenosti na celom svete. Získavajú sa zväčša z rastlín, ktoré sú vo väčšine štátov zakázané. Ako tvrdí antropológ Piers Vitebsky, tradičné kultúry poskytujú základ pre naše znalosti, obsahujú však aj prvky, ktoré nie sú zlučiteľné s hnutím new age, ako vegetariánstvo, feminizmus, oddeľovanie liečenia od čarodejníctva a kúzel. Je to prastará duchovná tradícia, pozostatok z kamennej doby, v sibírskej oblasti ovplyvnená aj kresťanstvom. Alebo to bolo naopak?
AUTOR: Vladimír Líška