Na základných školách sa so šikanou stretla približne pätina žiakov. Potvrdzujú to údaje, ktoré zistila Štátna školská inšpekcia. Najčastejšie ide o ohováranie, ignoráciu, slovné útoky či vysmievanie, ale aj ničenie osobných vecí či agresívne správanie.
Deti sa najčastejšie zdôveria so šikanovaním rodičom, no veľká časť si to nechá pre seba. Viac sú ochotní žiaci hovoriť o problémoch s kamarátmi ako s učiteľmi. A len zanedbateľné množstvo žiakov sa zdôverí výchovným poradcom či psychológom. Kompetentní sa preto snažia zabrániť agresivite a šikanovaniu v školách. V Banskobystrickom kraji spustili pilotný projekt SOS.
Zlé skúsenosti so zlyhaním školy má aj matka 19-ročného syna. Pre šikanovanie v posledných rokoch vystriedal štyri školy. Nakoniec skončil na antidepresívach a teraz študuje externe.
„Učitelia nevedeli, čo s ním, aj keď tam mali psychologičku. Frustrácia, zatváral sa mi doma na záchode, plakal, povedal, že sa chce zabiť,“ povedala matka šikanovaného dieťaťa.
„My v IPčku sme mali za prvých šesť mesiacov tohto roka viac ako 6 200 kontaktov, ktoré sa týkali myšlienok na ukončenie života a viac ako tisíc, že boli na hranici života a smrti,“ vysvetlil riaditeľ krízového centra IPčko Marek Madro.
Projekt SOS má pomôcť rýchlejšie identifikovať rizikové správanie a vzápätí ho bez byrokraticky zdĺhavých procesov riešiť. Kraj ho od septembra spustil v Banskobystrickom okrese a v rámci prvej fázy vytypoval desať rizikových prípadov.
„Študenti z našich ôsmich stredných škôl, ktoré tu máme, sa postúpia do pracovnej skupiny, a tá sa na mesačnej báze bude uisťovať, že o týchto študentov sa niekto stará, niekto im poskytuje podporu,“ informoval predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter.
„Našou úlohou je v jednotlivých tímoch, keď sa budú pravidelne stretávať, pomôcť identifikovať mieru rizika a ohrozenia a pomáhať aktérom, aby nachádzali také rámce na zdieľanie informácií, aby to bolo užitočné,“ vysvetlil Marek Madro.
Do pracovnej skupiny SOS sa zapojili okrem krízového centra IPčko a pracovníkov kraja aj polícia, protiteroristická jednotka, centrum poradenstva a prevencie a sociálna kuratela.
„Cieľom nie je vytvoriť nejakú čiernu listinu, tu sa snažíme pomocou intervencie psychológa zabezpečiť, aby jednoducho radikalizácia ustala a aby nedošlo k tomu najhoršiemu,“ objasnil Ondrej Lunter.
Pilotný projekt bude trvať do konca školského roka, potom chce župa zapojiť ďalší okres v Banskobystrickom kraji.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Vysmievanie, ohováranie či slovné útoky: Banskobystrický kraj spúšťa nový projekt na boj proti šikane na školách… , stvr.sk, 16.9.2025
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.