Slepé uličky hľadania nesmrteľnosti

Tagged With: , , , Add Comment

Po objave krvných skupín v dvadsiatom storočí sa celkom slušne rozmohla transfúzna terapia. Žiadaná bola (a je?) krv detí. Čím sú mladšie, tým lepšie. Bývalý rumunský prezident by o tom mohol hojne rozprávať. Nuž čo, aj tak skončil poriadne zostarnutý pred popravčou čatou. V tomto pomerne nedávnom storočí „leteli“ aj výlučky či extrakty pohlavných žliaz zvierat. Vrchol ľudskej chamtivosti predstavuje roh z nosorožca. Má slúžiť asi na všetko. Cena? Len 800 000 dolárov za kilogram. Výmena srdca? Taký David Rockefeller ich mal sedem. To znamená, že sedem ľudí zomrelo a Davidko mohol žiť ďalej s vymeneným srdcom. Ale možno mu krivdíme. Čakal na každé srdce poslušne v dlhokánskom rade. Tuším sa dožil 101 rokov, filantrop jeden.

Zdá sa, že pokusy obabrať zubatú sa vždy skončia úplným fiaskom. Nech robíme, čo robíme, náš (hmotný) život sa skončí a zomierame. Vo sfére hmoty sme nepokročili ani o piaď vpred. Pekným príkladom bol aj Inštitút pre štúdium či zachovanie dlhovekosti v Moskve v ZSSR. Podporovali ho najvyššie orgány štátu. Keď jeho riaditeľ vo veku 62 rokov zomrel, diktátor Josif Stalin vedeckú inštitúciu okamžite zrušil. Mal viac zdravého rozumu ako všetci vedci. Spomenuté dvadsiate storočie však prinieslo akúsi nádej. Išlo o objav Alexisa Carrela (1873 – 1944).

Autor: Ján Lakota

KÚPIŤ ZEM&VEK JÚL 2019

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis