SLOVANAKIA

· Čas čítania: 6 min.
foto : archív

Nad zemou od Dunaja až k Tatrám sa zmráka. Každodennou súčasťou našej smutnej reality sú
permanentné správy o tom, kde a kedy opäť vykonali raziu, kto sa akým absurdným skutkom previnil voči zákonom Slovenskej republiky, koho NAKA stíha a drží vo väzbe. Hrôzostrašný je fakt, že sa to vymklo spod kontroly a pretrhnutou hrádzou sa valí masívna vlna nevraživosti a zloby.

Občianska spoločnosť a občianske tribunály

Súčasný stav vôbec v ničom nepripomína ovzdušie pokoja, lásky a slobody. Práve naopak. V dusivých podmienkach permanentného zastrašovania a prenasledovania vytvára vydesenú spoločnosť plnú neistoty s otáznikom, čo bude zajtra, kam až sa bude odvíjať nekontrolovateľné eskalovanie napätia a rozdeľovanie ľudí. Mechanizmus vývoja enormného nátlaku je nám dobre známy, stojí za to zopakovať si jeho základné atribúty. Po prvé, je to prienik zahraničných, mimovládnych ideologických organizácií vytvárajúcich zdanie o kreovaní tzv. občianskej spoločnosti. Svoje videnie občianskej spoločnosti v najvypuklejšej podobe prezradili v koalícii Progresívne Slovensko/Spolu. Navrhujú zaviesť niečo ako komisariáty pravdy – konkrétne verejné prešetrovacie komisie (VPK) ako mimoriadny nástroj doplňujúci orgány činné v trestnom konaní, ktorým chcú tak ako v období občianskych tribunálov „vykompenzovať chyby systému“. Tieto medzinárodne koordinované mimovládne organizácie bojujú proti pôvodnej myšlienke demokracie už len tým, že jej vnucujú svoj ideologický prívlastok liberálna demokracia. V súčinnosti s tým vytvárajú
protiextrémistické zákony a protiextrémistické oddelenie v NAKA, selektívne stíhajúce ľudí s nevyhovujúcim svetonázorom.

Hanobenie: Štúrovci sú antisemiti, Slováci sú čvarga
Jeden príklad za všetky. Rostasa vyšetrovateľ bez možnosti vypočuť ho v prítomnosti jeho obhajcu
počas takmer dvoch rokov stíhal za podozrenie z extrémizmu na základe paranormálnych posudkov od Jany Plichtovej, v minulosti známej z filmových úloh ženy ľahkých mravov, s obľubou sa producírujúcej pred kamerami nahá. Plichtová vo svojom posudku hodnotila výzor Rostasa, o ktorom píše, že vzbudzuje dojem hrdinu a bojovníka proti systému potláčajúcemu slobodu slova a prejavu. A keďže Rostas v článku nespomína holokaust, potvrdzuje, že ho popiera. Plichtová je spolu s Pavlom Sibylom z vedenia strany Progresívne Slovensko jedným z jednoznačných spolupáchateľov odporného činu. Na základe ich hanebných aktivít vstúpila do domu šéfredaktora Zem&Vek 26. februára 2018 ráno o 6.25 špeciálna jednotka so samopalmi, v sprievode ktorej mu doručili uznesenie o začatí trestného stíhania (čo sa
v drvivej väčšine prípadov vybavuje úradným listom). Na druhej strane ten istý vyšetrovateľ NAKA
kpt. Martin Sivko zamietol žalobu na týždenník .týždeň za šírenie a propagáciu symbolov fašizmu, keď na ich obálke stvárnili Štúra v gardistickej uniforme. A aby toho nebolo dosť, vyšetrovateľ zamietol stíhať verejne činnú osobu Arpáda Soltésza, ktorý o nás, Slovákoch a Slovenkách, uviedol nasledovné slová: „Fakt by som nepodceňoval ten efekt, že Slováci? To je taká tá čvarga z východnej Európy ako Poliaci a Maďari? Tí, čo furt otŕčali dlaň, ale odmietali čokoľvek dávať?
Fuj, však to sú prakticky Rusi, to je horšie ako Sýrčania a Eritrejci dokopy.“ Nikdy by som sa pod vplyvom emócií neznížil k tomu, aby som takýmto spôsobom verejne hanil akúkoľvek skupinu ľudí a podnecoval ich k násiliu, tak ako to robí spomínaný Soltész a spolu s ním „lobotomovaní“ progresívni liberáli. Stavili všetko na boj emócií, sympatií a averzií. Spomínajú ruské naratívy, patentujú si slušnosť, slobodu slova s vytýčením hraníc a internet zaplavujú nenávistnými prejavmi a vulgarizmami najhrubšieho zrna, za čo všetko by podľa takýchto zvrátených pravidiel hry mal mať guľu s reťazou na nohe Michal Havran v spoločnosti ľudí typu Marek Vagovič, Monika Tódová, Samo Marec, Peter Valovič, Peter Bárdy, Štefan Hríb, Peter Schutz a mnohí, mnohí ďalší šíriaci pobúrenie a nenávisť.
Ježiš antisemita, Biblia extrémistická kniha

Celkom na záver: Šermuje sa bez rozmyslu s pojmami ako sionizmus a antisemitizmus. Ale všetko je inak. Antisemitizmus sa ako terminus technicus začal používať až v 19. storočí. Izraelský psychológ Avner Falk k tomu uvádza: „Nemecké slovo antisemitisch prvýkrát použil v roku 1860 rakúsky židovský učenec Moritz Steinschneider (1816 – 1907) vo fráze antisemitische Vorurteile (antisemitské predsudky). Bolo to ešte skôr, ako by o tom mohli mať vedomosť Štúr či Vajanský.“
V tomto kontexte by potom jedným z najväčších antisemitov, extrémistov, hanobiteľov a podnecovateľom musel byť sám Ježiš Kristus. Podľa Evanjelia Jána 8-44 apeluje Ježiš na farizejských židov: „Vaším otcom je diabol a vy robíte to, čo vám našepkáva. Jeho lži od počiatku prinášajú smrť, lebo niet v ňom ani trocha pravdy. Rozsieva okolo seba lož, lebo je otcom lži.” Bol teda Ježiš antisemita? Je Biblia a Nový zákon extrémistické či antisemitské dielo? Navyše tento pojem je veľmi nepresný a zavádzajúci aj z iného a veľmi významného dôvodu. Židia v žiadnom prípade nie sú jediným semitským etnikom. Sú to okrem iného starobylé národy Levanty či Kanaánu a mnohé ďalšie. Rostas častokrát poukazoval na skutočnosť, že práve Izrael páchal a pácha obrovské a neospravedlniteľné násilie na Palestíncoch na územiach Gazy, Západného
brehu Jordánu a v samotnej okupovanej Palestíne. Rovnako tak činila armáda Spojených štátov na územiach semitského národa pôvodnej Mezopotámie – v dnešnom Iraku. Kto je teda skutočný antisemita? Aj v prípade Rostasa sa moc v pozadí, ktorú poznáte podľa toho, že ju nesmiete kritizovať, snaží podsunúť antisemitizmus jemu a štúrovcom, čo je absurdný konštrukt. Rostas proti prejavom antisemitizmu bojuje a píše od roku 2012. Nuž a sionizmus? Je to politické hnutie a ideológia. Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 3379, prijatá 10. novembra 1975, určuje, že sionizmus je forma rasizmu a rasovej diskriminácie. Táto rezolúcia uvádza aj to, že sionizmus a rasizmus v Zimbabwe a Juhoafrickej republike majú rovnakú rasistickú štruktúru a sú organicky prepojené vo svojej politike zameranej na potlačenie dôstojnosti a integrity ľudskej bytosti. Rezolúciu pod nátlakom USA v roku 1991 zrušili, ale jej znenie je v ľudských dejinách nezmazateľné.
Poslaním nášho časopisu je vytvárať prostredie pre diskusiu, nie pre uisťovanie sa v našej „jedinej z možných právd“. Toto Rostas tvrdil aj pred všetkými kamerami televízií v pokračujúcom politickom monštruóznom procese obmedzujúcom naše základné ľudské práva. Nikdy by sme sa neznížili k obmedzovaniu slobody slova a prejavu – naopak, vytváraním prostredia pre otvorenú diskusiu je našou nespochybniteľnou snahou tlmiť spoločenské napätie postavené na vášňach, nie na faktoch. Problémom vždy bolo, že pre druhú stranu sme boli čímsi nepodstatným, čo netreba legitimizovať a s kým nehodno diskutovať. Táto forma pohŕdania a arogancie s iným názorovým spektrom však dnes posúva spoločnosť a masy na samý okraj priepasti. Naše mnohoročné výzvy na mierové riešenia a dialóg sa dnes stávajú predmetom posudzovania vyšetrovateľov, prokuratúry a súdov. Nezadržateľne spejeme k vážnemu konfliktu, pričom predísť sa mu dalo diskusiou – ako základovým kameňom demokracie, skutočnej demokracie bez prívlastkov.

Tibor Eliot Rostas

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

[plsc_button url=“http://bit.ly/podporit-zemavek“ target=“_blank“ color=“red“ style=“flat“ radius=“semiround“ size=“lg“]CHCEM PODPORIŤ[/plsc_button]

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár