Krátko po zamatovej zmene režimu nastal obrovský boom ezoteriky, kníh o osobnostnom rozvoji, new age a doteraz neznámej duchovnej literatúry rôznej kvality. Nadšenci vymetali jeden kurz za druhým, lační po duchovnom pokroku, kurzy sľubovali, že vás za týždeň naučia liečiť či veštiť budúcnosť, anjelské kurzy učili kontakt s anjelmi a rýchlokvasení finanční poradcovia bez ekonomického vzdelania, ale nabudení motivačnými školeniami, si lovili prvé obete. U veštíc a jasnovidiek čakali dlhé rady klientov v dychtivej túžbe dozvedieť sa niečo o svojej budúcnosti. Mnoho šarlatánov zarábalo na ľudskej naivite, čajovne organizovali duchovné besedy a prednášky, okultné rády odovzdávali poštovými korešpondenčnými kurzmi za drahé členské „tajné“ vedomosti novým adeptom túžiacim niekam patriť. Lóže a obchodné kluby rozhadzovali siete a lovili významné osoby, ktoré postupne dosadzovali na dôležité posty v spoločnosti, až sa im podarilo pokryť svojím vplyvom všetko potrebné, aby dnes mohli presadzovať svoj vplyv a cudziu agendu.
V polovici 90. rokov, v ére budovania krajších a čoraz svetlejších zajtrajškov liberálnej demokracie, prišla zo západu aj lákavá filozofia pozitívneho myslenia, ktorá vrcholila o pár rokov neskôr mániou Tajomstva, tvrdiacou, že stačí len chcieť a vesmír bude (čo mu budú sily stačiť) plniť naše priania. Je neuveriteľné, koľko ľudí tomu podľahlo, dokonca stále podlieha. Začalo to knižnými titulmi od Dala Carnegieho, Normana V. Peala Sila pozitívneho myslenia alebo od Johna O’Keeffa Týždeň pre osobný úspech. Peale to berie skôr z náboženského hľadiska, vyzdvihuje silu modlitby, odporúča postaviť sa prekážkam, neplaziť sa životom po kolenách a nedať sa zdeptať neprajnosťou osudu. Ak ste na dne, už nemôžete klesnúť nižšie, len sa od dna odraziť hore. Poukazuje na výhody pozitívneho myslenia. Dokonca píše niečo také, čo je liberálom celkom cudzie: zabudnite na seba, myslite na druhých, konajte tak, ako chcete, aby sa iní správali k vám. Keeffe skôr nabáda na posilnenie sebavedomia, využitie krátkeho času, ktorý sme dostali, vlastnú aktivitu, ale aj na priznanie vlastného omylu bez pocitu menejcennosti – veď každý má právo mýliť sa. Carnegie okrem iného učí, ako rozprávať a ako pôsobiť na druhých.
…
Autor: Vladimír Líška
Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: