Štátny teror

Tagged With: , , 1 Comment

Je pondelok 26. februára 2018. O 6.25 zvoní domový zvonček. Dvere sa otvoria a predo mnou stoja po zuby ozbrojení kukláči zo zásahovej jednotky protiteroristickej organizácie NAKA. Pred domom je najmenej šesť policajných áut s blikajúcimi majákmi, z pozadia svieti silný halogénový reflektor. Ku dverám vstupuje ako prvý čierny „robocop“ ukrývajúci sa za balistickým štítom s priezorom, hneď za ním pochodujú ďalší s odistenými samopalmi 58 a Heckler&Koch, každý z nich má po boku Glock 17. Kričia a vydávajú rozkazy, informujúc sa, kde je priestor zaistený. Nie, to nie je nejaké pokračovanie z miliónov markizáckych či jojkárskych stupídnych krimi opiátov. Tu bolo opäť na počiatku slovo. Len a len slovo. Článok Klin židov medzi Slovanmi s citáciami štúrovcov a národných buditeľov z aktuálnej knihy v ponuke kníhkupectva Martinus Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre vyústil do môjho nasledujúceho zamyslenia:

Ak ešte stále dokážeme vzdávať hold tým, o ktorých nás a naše deti učíme ako o buditeľoch národa, nemali by sme nechať usnúť myšlienky, ktorými nás burcovali proti porobe. To, čo sa dnes deje na Slovensku a vo svete, je triumfálnym vyvrcholením toho, o čom píšu štúrovci – o skazonosnom zle rozsievajúcom nenávisť syna k otcovi. O kline, ktorý treba vraziť medzi svorne nažívajúcich ľudí. Aj dnes vidíme, ako sa v mohutnej vlne darí stavať proti sebe kresťanov s moslimami, heterosexuálov s homosexuálmi, starých s mladými, ženy proti mužom, bielych proti čiernym, chudobných proti bohatším, vlastencov proti „liberálom“, imigrantov proti domorodým, demokratov proti republikánom, sionistické neziskové organizácie proti legitímnym vládam. Napokon, Amerika 2017 je takmer to isté ako Rusko 1917 – sionizmom kontrolovaná totálna demontáž existujúceho usporiadania spoločnosti. Svedkami týchto procesov sme aj u nás doma. Záchranou môže byť len slovanská vzájomnosť a vízia spoločnej sily a prosperity. Tá bola vždy v histórii ideou, ktorej sa iní mimoriadne obávali, no samotní Slovania sa ňou, žiaľ, neriadili. Príliš slobodná, no príliš hrdá duša slovanská nestrpela takmer nikdy vládcu. Ukázalo sa to ako obrovská chyba, ktorá spôsobila, že sme dopustili, aby nám celé veky vládol ktosi cudzí.“

Z najúprimnejšej hĺbky srdca napíšete slová, a potom po deviatich mesiacoch stojíte jedného mrazivého rána pred hlavňami samopalov a voláte: „Vy ste sa museli zblázniť! Tie vaše laserové zameriavače na nás vidia aj deti!“ V tej chvíli sme s manželkou stáli v chodbe, do ktorej nás vtiahol štátny teror a prinútil aj osemročné dievčatko a 17-ročného syna, aby sa prizerali na túto traumatizujúcu frašku o tom, čo všetko sa môže stať, ak si dovolíte citovať národných dejateľov a mať na to svoj vlastný názor. Názor, ktorý však vždy bol o hľadaní mieru a porozumenia – hoc častokrát vydával aj vážne varovné prehlásenia.

Môžete byť radi, že to takto skončilo. Ak by ste nereagovali a neotvorili, použili by sme megafón, a ak by ste ani potom nereagovali, vyrazili by sme dvere, vstúpili na pozemok a postrieľali vám psy,“ prihovára sa nám asi 30-ročný kapitán Michal Iványi, očakávajúci zrejme našu vďačnosť. Nasledovala niekoľkohodinová prehliadka osobných vecí a počítačov, to isté sa neskôr odohralo v bratislavskej redakcii, kam nás vyšetrovatelia poslali vlastným autom. Hoci sme z domu odchádzali asi pätnásť minút po nich, pred redakciou sme ich ešte museli čakať. K plnej objektivite treba dodať, že títo vyšetrovatelia sa k nám správali ohľaduplne a niektorí s pochopením.

Autor: Tibor Eliot Rostas

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...
One Response to "Štátny teror"

Pridaj komentár

  & Časopis