Fiškálna politika členských štátov eurozóny je príčinou ich narastajúcich dlhov, ktorých splácanie je pri terajších úrokových sadzbách obrovským problémom na konci ktorých môže byťrecesia. Skúsenosti majú v Česku, Grécku a na prekvapenie väčšiny z nás aj v Nemecku. Hospodársky rast eurozóny je tak výrazné nižší v porovnaní s USA a trebárs aj s Čínou, čo môže byť jeden z dôvodov prečo ECB pribrzdila očakávaný rast svojej úrokovej sadzby, keďže vieme, že každé jej zvýšenie recesné riziko vždy zvyšuje. Pozrime sa teda, ako sa v tejto oblasti darí slovenskej ekonomike.
S vyššími mzdami sa vo všeobecnosti počíta
O recesii ekonomiky hovoríme vtedy, keď v dvoch po sebe skončených štvrťrokoch dochádza k poklesu HDP, čo sa zatiaľ u nás nestalo. V druhom skončenom štvrťroku spočítal Štatistický úrad rast ekonomiky na úrovni 1,7 percenta, čo nás najviac potešilo je pokles inflácie tesne pod hranicu 10 percent. S čím však máme problémy je avizovaný rast hypotekárnych úrokov, z dôvodu čoho sa budú po skončení úrokovej fixácie zvyšovať mesačné splátky. Ako a či bude budúca koaličná vláda na tento avizovaný stav na hypotekárnom trhu reagovať, nebudeme špekulovať. Po výraznom zvyšovaní dôchodkov sa budú zvyšovať na približne rovnakej úrovni mzdy štátnych a verejných zamestnancom a keďže situácia na pracovnom trhu je z hľadiska ponuky kvalifikovanej pracovnej sily skôr zlá, treba so zvyšovaním miezd počítať aj v súkromnom sektore. Z tohto dôvodu by nemala klesať domáca spotreba, ktorá sa pokladá za dôležitý faktor nárastu HDP a tým aj miery poklesu deficitu verejných financií a verejného dlhu. Na druhej strane je otázka, čo to urobí s nárastom dopytu po tovaroch a službách a teda aj rastu inflácie.
Príjem do rozpočtu zvýši dorovnávacia daň
V súvislosti s nárastom rozpočtového deficitu neustále počujeme o potrebe jeho konsolidácie, čo majú byť opatrenia na príjmovej a výdavkovej stráne štátneho rozpočtu, na ktoré si počkajme až po predčasných parlamentných voľbách. S čím sme vôbec nepočítali je minimálne zdanenie nadnárodných spoločností z výnosov všade tam, kde peniaze zarobilo, čo doteraz nebolo. Ministerstvo financií už pripravuje návrh zákona, tzv. dorovnávaciu daň, podľa ktorej budú platiť nadnárodné spoločnosti s obratom viac ako 750 milióna eur daň do štátneho rozpočtu vo výške 15 percent v tom štáte, kde bola etablovaná dcérska spoločnosť nadnárodnej spoločnosti a teda nie ako doteraz do štátneho rozpočtu krajiny, kde mala sídlo materská spoločnosť, ktorá ich platila tam kde boli najnižšie. Globálne nadnárodné spoločnosti ako v našom prípade Microsoft, Google, Amazon platili doteraz z príjmov určite nižšie dane ako platia aj naši zamestnanci zo svojej mzdy. Prečo sa s problematikou nezaoberali dávno medzinárodné finančné inštitúcie ako v našom prípade Európska komisia už dávno, keď nadnárodným firmám sa umožnilo podnikať v on-line priestore, ktorý je ideálny na optimalizáciu ich daní, nebudeme špekulovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.