Slovenská ekonomika vstupuje do roku 2026 s pomalým rastom HDP pod jedno percento, s novými konsolidačnými opatreniami, ktoré majú priniesť viac ako 2,5 miliardy úspor tento krát na oboch stranách štátneho rozpočtu. Ratingové agentúry „veria“, že sa to podarí, v opačnom prípade by asi doterajšie ratingové hodnotenie nepotvrdili. S obavou sa pozeráme na osobné bankroty domácností, na krachy domácich firiem ale aj krachy na Slovensku podnikajúce zahraničné firmy s čím súvisí narastajúca nezamestnanosť a tiež pokles dopytu po nových pracovníkov a tiež absolventoch našich škôl. A pritom zdravotníctvo a školstvo ale tiež niektoré remeselné profesie hlásia chýbajúce stavy, ktoré sa potom riešia zvyšovaním miezd bez rastu produktivity práce. Jedným z dôvodov je chýbajúci systém prerozdeľovania mladých do škôl nie podľa potrieb trhu práce ale podľa „demokratických“ kritérií práva na vzdelanie a potom sa konštatuje , že väčšina z nich po skončení strednej a vysokej školy nepracuje v odbore ktorí študovala, ale hlavné je, že má titul Mgr.
Vo väčšine ukazovateľov vo V4 sme na spodnej priečke
V posledných rokoch zaznamenávame pokles príchodu zahraničných investícii, čo sa zdôvodňuje poklesom kvalifikačnej úrovni absolventov škôl , či dokonca ich vyšších hrubými mzdami spolu s odvodovými povinnosťami a majú pravdu. V susednom Česku sú odvody zamestnanca 11,6%, u nás 14,4%, dane sú u nás 19% , ale v Česku 15 percent a takto by sme mohli pokračovať aj porovnávaním odvodových povinností živnostníkov a zamestnávateľov. Nedávno nás prekvapil ukazovateľ percenta presunu podnikateľských aktív zo Slovenska do zahraničia, keďže z celkového počtu firiem až 11,3 percenta opustilo náš trh, zatiaľ v Česku 5,4%, v Maďarsku 4,5% a z Poľska len 1,1 percento. Pripojme k týmto údajom ďalšie čísla a síce výšku priemerných ročný zárobkov v krajinách V 4. Najvyšší ročný zárobok je v Česku- 23 998 eur, v Poľsku-21 248 eur, Slovensko-20 287 eur a v Maďarsku 18 461 eur. A pokiaľ ide o HDP v parite kúpnej sily, Česko je na úrovni 91% priemeru v EÚ, Poľsko:78%, Maďarsko:76% a Slovensko stojí už niekoľko rokov na jednom mieste 75% priemeru v EÚ. Keď sa na tieto údaje pozrieme, tak vo väčšine patríme medzi „najhorších“, čo nemusí byť z dôvodu len hospodárskej politiky terajšej koaličnej vlády, ale aj európskej politiky, keď sme sa v predchádzajúcom období príliš orientovali na nemeckú ekonomiku a tá je dnes možno v ešte horšom stave, ako slovenská ekonomika.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.