Štúrovská revolúcia

Tagged With: , , , , , Add Comment

Na jar 1848 sa Európou prehnala revolučná smršť. Viedeň chcela germanizovať, Budapešť maďarizovať. Slovania a Slováci sa vtedy vojensky postavili proti absolutizmu, poddanstvu, cenzúre a represiám zo strany polície a armády. Ich snahy priniesli výsledky až postupom času. Sloboda a rovnosť sa rodili v krvi. Maďari, ktorí žiadali pre seba od Viedne viac práv, neboli ochotní dať tieto práva iným národom. Postupne likvidovali Slovákov a menili ich na Maďarov. Od roku 1840 do prvej svetovej vojny zaznamenal počet Maďarov v Uhorsku prírastok 107,6 %, kým u Slovákov to bolo len 14,4 %. So situáciou v Uhorsku nebola spokojná najmä slovenská inteligencia okolo Ľudovíta Štúra. Samotný Štúr nebol len majster pera a kodifikátor jazyka, ale predovšetkým poslanec, politik a revolucionár, veliteľ slovenského povstania v roku 1848.

V Záhrebe vznikla silná panslavistická platforma zvaná Ilýrske hnutie. Ilýrska platforma uvažovala o založení spoločného slovanského štátu, buď v rámci Rakúska, alebo pripojením sa k Rusku. Chorvátsky poslanec Ivan Kukuljević Sakcinski (1816 – 1889) navrhol zvolať do Prahy prvý Slovanský zjazd. Tvrdil, že Slovania sa môžu vyslobodiť iba vojensky. Na príprave Slovanského zjazdu sa podieľal aj Štúr, ktorý bol s Hurbanom a Hodžom na čele slovenskej delegácie. Štúrovci spolu s ďalšími delegátmi Slovanského zjazdu odišli do Záhrebu, kde rátali s ochranou chorvátskeho a srbského revolučného oslobodzovacieho hnutia a generála Josipa Jelačića. Šiesteho apríla 1848 sa Štúr stretol s bánom Jelačićom. Hovorili o vojenskom konflikte Slovanov s Maďarmi a spolu začali pripravovať slovenské dobrovoľnícke jednotky. Následne 2. júla Jozef Miloslav Hurban rečnil v chorvátskom parlamente o útlaku Slovanov a žiadal bratský chorvátsky národ o pomoc. Osobitný výbor vypracoval spoločný postup Chorvátov, Srbov a Slovákov voči Maďarom. V septembri sa štúrovci vrátili zo Záhrebu do Viedne, aby pripravili povstanie. Za účasti asi 200 Slovákov a Slovanov 16. septembra 1848 vyhlásili Slovenskú národnú radu ako najvyšší národný revolučný a vojenský orgán slovenského národného hnutia. Predsedom a vrchným veliteľom sa stal Jozef Miloslav Hurban, ktorý tvoril triumvirát spolu s Ľudovítom Velislavom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom.

Slovenské povstanie podporil aj srbský knieža Obrenović. Dal naň niekoľko tisíc zlatých a 900 pušiek. Zbor asi 500 dobrovoľníkov osobne odprevadil na svojom ľahkom koči po Myjavu. Vojaci za zvukov bubnov 18. septembra 1848 prekročili moravsko-slovenské hranice na myjavských kopaniciach. Na druhý deň na myjavskom verejnom zhromaždení Štúr oficiálne vyhlásil povstanie a samostatnosť Slovenska.

Autor: Ratko Sudecký

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

 

 

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis