Čína sa drží svojej stratégie, že trendom doby nie je konkurencia. Ale USA ako dominantná superveľmoc sa cítia ohrozené ekonomickým a technologickým pokrokom Čínskej ľudovej republiky, ktorá sa stáva veľmocou.
Americký prezident Joe Biden a čínsky prezident Si Ťin-pching sa dohodli na obnovení komunikácie medzi ozbrojenými silami svojich krajín počas rokovaní na okraj summitu Ázijsko-pacifickej hospodárskej spolupráce (APEC) v San Franciscu. To vyvolalo nádej, že USA a Čína sú pripravené obmedziť svoje napätie.
Len jedinou vetou sa však Bidenovi podarilo odvrátiť objavenie sa topenia ľadov a to len o niekoľko hodín neskôr. Americký prezident už odchádzal z pódia na konci svojej tlačovej konferencie, keď sa ho novinár spýtal, či chce ešte stále nazvať Si Ťin-pchinga „diktátorom“. Biden okamžite reagoval: „Je to diktátor v tom zmysle, že vedie komunistickú krajinu založenú na forme vlády, ktorá je veľmi odlišná od tej našej.“ V tej chvíli Blinken vyzeral podráždene a šokovane.
Skutočnosť, že vysokí vojenskí dôstojníci z ľudovej republiky a USA opäť komunikujú, je krokom k deeskalácii. Si Ťin-pching a Joe Biden sú však v základných bodoch v rozpore. O rastúcej geopolitickej rivalite medzi Čínou a USA v novom rozsahu svedčí fakt, že začiatkom roka Čína odmietla telefonát ministrov obrany počas balónovej aféry.
Súčasná „stabilizácia“ bilaterálneho vzťahu, o ktorú sa Xi a Biden snažili, zostáva krehká. Vzťahy zostávajú nepredvídateľné, pretože postoje k ústredným otázkam sa diametrálne líšia.
Biden opakovane dával najavo, že USA sú v systémovej konkurencii s ľudovou republikou. Čínskemu prezidentovi, na druhej strane, tento pohľad na vzťah prekáža a vždy sa zasadzuje za multipolárny svetový poriadok: Planéta Zem je dostatočne veľká na to, aby obe krajiny mohli byť úspešné a úspech jednej môže byť aj príležitosťou pre druhú. Čína a Amerika sú odlišné v histórii, kultúre a sociálnom systéme, ale pokiaľ sa budú navzájom rešpektovať, môžu svoje rozdiely prekonať, povedal Xi na stretnutí s Bidenom.
Biden chce pokračovať v zahraničnej politike vytvárania a rozširovania amerických spojenectiev v Tichomorí. Čínsky prezident to vidí predovšetkým ako pokus o vojenské obkľúčenie Číny. V tomto všetkom zostáva ústredným bodom sporu Taiwan, pričom USA v súčasnosti po zuby vyzbrojujú odtrhnutý ostrov proti Ľudovej republike.
Vysoký predstaviteľ Bidenovej administratívy po stretnutí na najvyššej úrovni uviedol, že Si Ťin-pching dal jasne najavo, že otázka Taiwanu je potenciálne najnebezpečnejšou otázkou v čínsko-amerických vzťahoch. A na stretnutí sa Si Ťin-pching zjavne netajil tým, že v prípade potreby bude pripravený použiť silu na vyriešenie taiwanskej otázky. Dominantná superveľmoc, USA, sa nepochybne cíti byť ohrozená ekonomickým a technologickým pokrokom vznikajúcej superveľmoci Číny a uvedomila si riziká, ktoré prináša nová superveľmoc s úplne iným pohľadom na svet, ktorá získa globálny vplyv.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Armin Schmitt: Gipfeltreffen der Rivalen: USA sehen ihre Dominanz vom Aufstieg Chinas bedroht, de.rt.com, 17.11.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.