Dobrý sused je na nezaplatenie. V prírode a v záhrade to platí dvojnásobne.
Ako som už napísala v predošlých článkoch, v prírodných záhradách sa nepestuje monokultúrnym spôsobom (teda jedna plodina na pestovateľskej ploche), ale polykultúrnym (viac spolupracujúcich plodín na pestovateľskej ploche). Pri zmiešanom (polykultúrnom) pestovaní je veľmi dôležité vytvárať vhodné, funkčné a navzájom sa podporujúce skupiny rastlín. Určite ste počuli, že niektoré druhy rastlín majú rady spoločnosť a iné sú väčší samotári. Niektoré plodiny (ak majú rovnaké nároky na priestor) si môžu zasa navzájom konkurovať. Napríklad mrkva s cviklou sa tlačia pod zemou, šalát so špenátom si zasa zavadzajú nad zemou. Kombinujú sa preto plodiny podľa úžitkovej časti rastliny – podzemné s nadzemnými, rýchlorastúce s pomalyrastúcimi. Niektoré rastliny navzájom spolupracujúpri pri napadnutí škodcami či pri rôznych ochoreniach. Odpudzujú ich alebo ich, naopak, prevezmú na seba, čím sa vlastne „obetujú“ v prospech spoločenstva, napríklad kapucínka na seba preberá skočky z kapustovín. Rastliny vylučujú počas svojej existencie do prostredia chemické látky, ktoré ovplyvňujú ostatných rastlinných susedov.
Alelopatia je vzájomný vzťah rastlín a ich vzájomné pôsobenie prostredníctvom vylučovania chemických látok do okolia časťami živých alebo rozkladajúcich sa rastlín. Môže byť pozitívna, negatívna alebo neutrálna. Súčasťou je ochrana pred škodcami.
Rastliny môžeme podľa ich pôsobenia na iné rastliny rozdeliť nasledovne:
- rastliny odpudzujúce škodce alebo na ne inak pôsobiace,
- rastliny vylučujúce látky liečiace ochorenia susedných rastlín,
- rastliny chrániace svojich susedov (pôsobia pozitívne),
- rastliny potláčajúce rast iných rastlín vo svojom okolí (palina, orech kráľovský, tuje).
Najviac sú alelopatické vzťahy pozorované v prírodných ekosystémoch, vieme ich teda vedome použiť aj v prírodných záhradách. Keď je koncentrácia vylučovaných látok rastlinami vysoká, môže pôsobiť, naopak, ako spomaľovač rastu, prípadne vo vyšších dávkach ako jed.
Nezvykne sa preto sadiť tá istá plodina na rovnaké miesto, aby sa nezvýšila koncentrácia látok v pôde. Platí to nielen pri zelenine, ale aj pri ovocných stromoch. Existujú výnimky, paradajka má, naopak, rada svoje rovnaké stanovište počas viacerých rokov.
Kombinácií dobrých „susedov“ je veľa, preto spomeniem len tie najpoužívanejšie a najznámejšie.
Zmiešané záhony, v ktorých sa spoločne pestujú bylinky, zelenina a podporné rastliny, sú oveľa životaschopnejšie a dokážu odolať aj inváziám škodcov. Prečo? Pretože škodce sú zmätené pestrosťou a rôznymi pomiešanými vôňami. Hmyz sa orientuje hlavne čuchom, a preto sa dá ľahko oklamať.
Jahody (ako aj všetky ružovité) si veľmi dobre rozumejú s cibuľovinami a chránia sa. A je jedno, či ide o pažítku, cesnak, pór alebo o klasickú cibuľu kuchynskú. Cesnak alebo cibuľa chráni jahody pred plesňami (pleseň sivá), slimákmi a hlodavcami. Jednoducho im nevoňajú.
Mrkva s cibuľovinami je ďalšia overená spolupráca. Cibuľoviny odpudzujú škodcu mrkvy – kvetárku mrkvovú, a, naopak, mrkva zasa odpudzuje z cibule kvetárku cibuľovú.
AUTOR: Hanka Sekulová
