Švédsko: Takmer 90% migrantov z roku 2015 je nezamestnaných

Tagged With: , , , Add Comment

Nie všetci sú takí. Správne, jeden z desiatich nie je. Zhruba deväťdesiat percent žiadateľov o azyl, ktorí prišli do Švédska na vrchole migračnej krízy počas roku 2015 a získali status rezidenta, sú nezamestnaní. Podľa integračnej databázy pre zdravotné poistenie a výskum pracovného trhu (LISA) švédskej vládnej agentúry Statistiska centralbyrån je zo 40 019 migrantov s trvalým pobytom vo Švédsku spôsobilých pracovať iba 4574.

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Ďalších takmer 10 tisíc migrantov dostáva peniaze na štúdium vo Švédsku, kým ďalších 19 tisíc patrí k tzv. programu mestskej starostlivosti (v preklade dostáva sociálne dávky). Osem z desiatich obcí, ktoré v roku 2015 prijali najviac migrantov v pomere k populácii, má tiež mieru nezamestnanosti oveľa vyššiu ako je celoštátny priemer, uvádza správa Aftonbladet. Profesor a ekonóm Per Lundborg povedal, že riešením problému je vytvoriť viac pracovných miest, ktoré si nevyžadujú množstvo odbornej prípravy alebo vzdelania: „Švédsko je jedným z najmodernejších štátov na svete, kde zefektívňujeme jednoduchšie pracovné miesta. Priepasť v znalostiach je pre mnohých utečencov, ktorí sem prichádzajú, príliš veľká. Švédsko je drahé. Žiť tu je drahé. Ak máte skupinu, ktorá si prácou nezarába na svoje životné náklady, je to spoločnosť, ktorá im musí pomáhať so živobytím.“

Zverejnené údaje ukázali výrazný kontrast medzi nezamestnanosťou domácich Švédov a „nových Švédov“, narodených v zahraničí. V dôsledku toho mnohé lokálne samosprávy, ktoré v roku 2015 prijali vysoký počet migrantov, nedávno ohlásili veľké finančné problémy a niektoré z nich sú na pokraji bankrotu. Nemecko, ktoré prijalo najviac kultúrne a nábožensky cudzorodých žiadateľov o azyl, hlásilo podobné problémy so začleňovaním migrantov do pracovného procesu. V správe z roku 2017 sa píše, že okres Salzlandkreis v Sasku-Anhaltsku mal mieru nezamestnanosti migrantov 96,3%.

Pramene:

[1] 60 000 flyktingar fick uppehållstillstånd – så många har fått jobb; autor: Erik Wiman; Aftonbladet, 3.10.2019

[2] Sicket praktfiasko för Löfvens jobbmål; Expressen/Ledare, 30.9.2019

[3] Arbetslösheten i Malmö dubbelt så hög som i Sverige; autori: Therese Thomasson & Dan Ivarsson; Sydsvenskan, 31.7.2018

[4] Ekonomiska underskottet skenar i Bengtsfors – skriver till regeringen; SVT Nyheter, 1.8.2019

[5] Geflüchtete machen Fortschritte bei Sprache und Beschäftigung; autori: Prof. Dr. Herbert Brücker, Johannes Croisier, Dr. Yuliya Kosyakova, Dr. Hannes Kröger, Dr. Giuseppe Pietrantuono, Dr. Nina Rother, Prof. Dr. Jürgen Schupp; Bundesamt fur Migration und Fluchtline, 25.1.2019

[6] Flüchtlinge Knapp vier Prozent: Nur 56 von 1.530 haben einen Job; autor: Marko Jeschor; Mitteldeutsche Zeitung, 29.11.2017

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Richard Strážan
(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...

Pridaj komentár

  & Časopis