Väčšina Slovákov má väčšinu svojho majetku uloženú vo vlastnej nehnuteľnosti potom na bežných, sporiacich a termínovaných účtoch a najmenšiu 20 percentnú časť majetku v akciových, dlhopisových a realitných fondoch. Bankové vklady a hotovosť predstavuje okolo 50 miliárd eur, investované vo fondoch okolo 25 miliárd eur. Pokiaľ ide o peniaze na bankových účtoch tak bežný účet ponúka nulové úroky, sporiaci účet pod 0,5 percenta a termínovaé účty od 1,8 do 3,2 percenta, čo je menej ako terajšia takmer 3,7 percentná miera inflácie a preto sa peniaze na bankových účtoch znehodnocujú. Z celkového objemu peňazí majú Slováci investované v podielových fondoch okolo 20 percent svojho finančného majetku, čo nie je ani polovica v porovnaní s českými občanmi.
Aktíva v elektronickej forme a masa peňazí
Drobní slovenskí investori určite nevedia, s akými obavami sledujú tí najväčší svetoví investori a bankári riziko vypuknutia technologickej, kryptomenovej ako aj úverovej bubliny. Čo to je? V podstate ide o nesúlad medzi len elektronickým vykazovaním hodnoty akciových a dlhopisových aktív a ich peňažným krytím, čo v prípade technologickej bubliny znamená, že nárast akciových indexov ako aj dlhopisových výnosov je v percentách výrazne vyššie ako vykazovaný zisk percentách ich emitentov, čo nemá žiadnu logiku. Tento rozdiel je ale najnovšie spôsobený využívaním nástrojov umelej inteligencie. Keď sa začal prepočítavať očakávaný zisk v budúcnosti s terajšími nákladmi na umelú inteligenciu zisťuje sa rozdiel, ktorý by sme mohli označiť ako technologická bublina. Iným rizikom sú digitálne kryptomeny, ktorých vývoj je protirečivý v tom, že keď bitcoin išiel hore, akciové indexy rástli ešte viac a keď išiel bitcoin dole o rovnakú hodnotu klesla aj hodnota firmy. Pokiaľ ide o úverovú bublinu, tu nespôsobujú peniaze požičiavanie bankami ale požičiavanie peňazí súkromnými firmami, ktorých objem je vraj na úrovni až 1,7 bilióna dolárov a nie sú pod kontrolou tak, ako sú úvery požičiavané cez banky. Spomínané riziká vzniku bublín sú aj dôvodom prečo veľkí zahraniční investori držia dnes väčšie objemy peňazí v hotovosti alebo v krátkodobých štátnych dlhopisoch čoraz viac držia peniaze v hotovosti a čakajú na príležitosť. V investovaní sú bubliny vždy rizikom, že prasknú, čo je stav keď investor chce svoje elektronické aktívy vymeniť za hotové peniaze a tie na finančnom trhu nie sú.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.