Na riešenie terajšej geopolitickej krízy majú centrálne banky dva menové nástroje a síce kvantitatívne uvoľňovanie, pod ktorým rozumieme tlačenie obrovskej masy peňazí, bez ktorej by sa ekonomika mohla zastaviť a úrokové sadzby, ktorých percento stanovuje podmienky požičiavania peňazí tak, aby … Čítať ďalej
Nepriaznivá finančná situácia v eurozóne sa dnes opakuje ešte vo väčšom meradle ako počas finančnej krízy. Vtedy bolo zadlžené ekonomicky slabé Grécko, dnes je tých členských štátov eurozóny nielen výrazne viac, ale navyše sú to zakladajúce štáty, bez ktorých by … Čítať ďalej
EÚ je dnes spoločenstvo 27 suverénnych zvrchovaných členských krajín na starom kontinente, ktoré si uplatňovaním práva „veta“ bránia nezávislosť voči akémukoľvek rozhodovaniu bruselských úradníkov a teda aj k vzniku európskej federácie. O tom, že toto právo nie je vždy po … Čítať ďalej
Politici, analytici a média strašia plynovou krízou v EÚ. Niektorí experti varujú, že 80 miliónov Európanov zostane túto zimu bez kúrenia. Naši čitatelia si dobre pamätajú, že prednedávnom sa ceny plynu vyšplhali na rekordných takmer dve tisíc dolárov za tisíc … Čítať ďalej
S doterajšou šialenou menovou politikou začali centrálne banky po roku 2008, keď globálnu ekonomiku zasiahla finančná kríza z druhej strany Atlantiku. Pôvodne mala byť len dočasná, ale keďže väčšina účastníkov trhu reagovala pri devastačne nízkych úrokoch neustálym zadlžovaním a keď … Čítať ďalej
Francúzske ženy vo viacerých mestách hlásia, že boli v posledných týždňoch napádané kvôli noseniu sukní. Jedna z nich, 22-ročná žena zo Štrasburgu, dostala aj päsťou do tváre. Poškodená uviedla, že muži z prisťahovaleckého prostredia pred útokom komentovali jej oblečenie slovami: … Čítať ďalej
Výraz oxymóron či protimluv označuje něco, co nedává logický smysl: suchý déšť, částečné těhotenství, sladká sůl, horký mráz. Ještě donedávna mezi takové protimluvy patřily i záporné úrokové sazby nebo záporná cena peněz. Peníze v neprůstřelné logice klasického ekonoma nemohou mít … Čítať ďalej
Eufória z poskytovania vládneho záchranného kolesa musí raz skončiť. Na začiatku pandémie sme mali deficit verejného dlhu k HDP pod 50 percent, pritom v najbližších dvoch rokoch ekonómovia prognózujú jeho zvýšenie až na 70 percent. V tejto súvislosti ale pripomíname, že spomínaný ukazovateľ … Čítať ďalej