Jedna z príčin prečo sa niekoľko menších bánk na druhej strane Atlantiku dostalo pre ich klientov do neželaného stavu, ktorý musela zachraňovala ich centrálna banka, bol hromadný výber vkladov. Nemôže obdobná situácia nastať aj v našom bankovom sektore, kladú si … Čítať ďalej
Pod recesiou ekonomiky si väčšina z nás predstavuje pokles príjmov domácnosti, pokles daní do štátneho rozpočtu, zníženie objemu výroby, pokles cien bytov a takto by sme pokračovali. Nič z toho pre slovenskú ekonomiku akosi neplatí, keďže komerčné banky hlásia prírastok peňazí na bežných … Čítať ďalej
Inflácia patrí medzi makroekonomické ukazovatele, ktorej terajšie percento už dvojnásobne prekračuje menové ciele centrálnych bánk a oni na oboch stranách Atlantiku nereagujú. Prečo? Kladieme si oprávnenú otázku. Keďže väčšina z nás si myslí, že práve oni „výrobou“ peňazí aj z … Čítať ďalej
Väčšina z nás si myslela, že tak ako počas predchádzajúcej finančnej krízy, tak aj pri terajšej zdravotnej kríze, dôjde k poklesu finančných aktív, čo sú akcie a nehnuteľnosti. Opak je však pravdou, pretože ceny nehnuteľností ako aj akciové indexy „uleteli“ … Čítať ďalej
Pred pandémiou sa výrazne zvyšovali mzdy v takmer vo všetkých sektoroch ekonomiky, ktoré počas nej nebolo kde „utratiť“, čoho dôkazom sú správy z bankového sektora, že väčšina z nás usporila viac. Pokiaľ inflácia bola pod jedno percento, pokles kúpnej sily … Čítať ďalej
Menové a vládne autority presadzovali po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 v ekonomike šetrenie. Dnes tie isté autority podporujú naopak menovú a stimulačnú peňažnú politiku. Na finančnom trhu je peňazí nadbytok a tak pre väčšinu z nás je nepochopiteľné, … Čítať ďalej
Koronakríza ovplyvnila globálne ekonomiku v negatívnom zmysle slova a preto sa na jej záchranu, okrem veriteľa poslednej záchrany, ktorým sú vždy centrálne banky, museli zapojiť aj fiškálne stimuly národných vlád. O tom, že dôsledky týchto opatrení nezodpovedajú učebnicovým zákonom ekonomiky, … Čítať ďalej
Podľa niektorých národných centrálnych bank členských štátov eurozóny vrátane slovenskej, sa miera sporenia ich domácností výrazne zvýšila a to aj napriek poklesu príjmov z dôvodu pandemických opatrení. Nútené šetrenie je dôsledok budúcej príjmovej neistoty z dôvodu straty zamestnania, ale aj … Čítať ďalej