Tmavé a svetlé cesty psychoterapie

Tagged With: , , , , Add Comment

Čo sú elektrošoky? Dajú sa nazvať terapiou? Určite nie. Je to proces, ktorý pacientovi škodí. Videla som ľudí na psychiatrii. Nebolo to zdravé. Bolo to násilné. To si naozaj neveríme, že to vieme aj lepšie? Toľko mladých a inšpirovaných odborníkov, ktorým to vôbec nevadí, a všetci sa tvária, že je to v poriadku. Ak budeme pacientom tvrdiť, že zákrok, ktorý sa na nich snažíme vykonať, je v poriadku, a pritom vieme, že im spôsobuje stratu pamäti, stavy podobné lobotómii a podobne, znamená to, že je asi niečo zle. Nepatrí táto metóda minulosti? Ako je možné, že toto dopustíme?

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Nejde o to, aby sme si držali svoje stoličky, lebo som psychiater alebo psychiatrička. Ide o to, aby som ľuďom vedel/vedela skutočne pomôcť. Ak prídem na to, že moja terapia pacientovi nepomáha, prípadne mu škodí, musím sa jej vzdať. Nemôžem sa držať toho, že sa preslávim tým, že svojim pacientom dávam elektrošoky. A ustráchaný pacient počíta a snaží sa predvídať, či budú 3, 7 alebo ich bude 15.

Verím, že každý odborník na psychiku človeka si položí ruku na srdce a pred každým jedným pacientom si uvedomí, vstúpi si do svedomia a bude robiť pre človeka, ktorý ho momentálne potrebuje, to najlepšie. Nie to, čo si myslí, že je najlepšie. Alebo to, čo sa naučil, že je najlepšie. Ale to, čo je skutočne najlepšie pre pacienta.

Nehovoriť s pacientom ako s pacientom. Pacient je človek. Pacienti na psychiatrii nie sú stádo kráv, ktoré čakajú na svoj ortieľ. Pacienti sú ľudia, ktorí sa momentálne zo známeho alebo neznámeho dôvodu dostali na miesto zvané psychiatria, sú aktuálne bez rodiny a možno sa aj boja. Nehovorme pacientom, že sú pacienti. Ten človek má meno, priezvisko, rodinu, domáceho miláčika, dieťa, je to žena či muž.

Autor: Lea Gallyová

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis