Parížska ako aj Glasgowská klimatická konferencia, obe pod záštitou OSN si kládli za cieľ prijatie opatrení na znížení teploty zemeguli o viac ako 1,5 stupňa Celzia len cestou zníženia objemu skleníkových plynov, ktoré sa do ovzdušia dostávajú predovšetkým využívaním aj fosílnych palív pri výrobe energie. Začiatok ich hromadného využívania je ale spojený s priemyselnou revolúciou, ktorá prešla od nahradenia ručnej práci priemyselnými strojmi viacerými etapami, ktorých pohon si vyžadoval energiu z fosílnych zdrojov. O tom, že spôsobujú vyššie globálne oteplenie sa nepochybuje a pokiaľ má klesnúť na 1,5 stupňa Celzia, musia sa emisie skleníkových plynov znížiť do roku 2023 o polovicu a do roku 2050 takmer na nulu, čo si ale väčšina z nás nevie dosť dobre predstaviť. Dôvod? Väčšina emisii je zo spaľovania fosílií ktoré dodávajú viac ako 75 percent energii. Znížiť postupne ich spaľovanie si vyžaduje zvýšiť podiel výroby elektriny z jadra a predovšetkým zvládnuť transformáciu náhrady fosílnych palív v prospech obnoviteľných zdrojov. Obnoviteľné a teda čisté technológie výroby energie sa postupne zvyšujú, čo sme si všimli expanziou čínskych elektromobilov na európsky trh ako aj americkým zákonom týkajúci sa znižovania inflácie s využitím zelených stimulov, na ktoré americká administratíva „láka“ európske podniky na ich kontinent presunúť ich podnikanie.
Zákaz spaľovacích motorov zatiaľ neexistuje
Na verejnosti sa objavujú správy, že od roku 2035 bude v EÚ platiť zákaz predaja áut so spaľovacími motormi s výnimkou tých ktoré budú jazdiť na syntetické palivo, čo však nie je pravda. V únii sa debatuje o aktualizácii normy týkajúce sa objemu vypúšťaných emisii CO2 v priemere, ktoré majú byť v roku 2035 nula. Pre tento rok platí limit 95 gramov na kilometer za všetky automobily vyrábané v automobilke v prípade, že počet automobilov uvádzaných na trh je viac ako 10 tisíc ročne. Vždy sa však počíta priemerný objem emisii. Z uvedeného vyplýva, že automobilky budú môcť vyrábať aj po roku 2035 auto so spaľovacím motorom, ale budú platiť za každý gram priemerných emisií navyše pokutu, ktorú by sme nazvali uhlíková daň. Či sa premietne do ceny auta, bude vecou obchodnej politiky automobilky. Na Slovensku etablované dcéry zahraničných automobiliek začínajú po covide a následnej čipovej kríze s nábehom nových značiek elektromobilov, čo je pre nás dobrá správa aj preto, že v automobilovom sektore máme 250 tisíc zamestnancov, jeho podiel na HDP je okolo 12 percent a na zahraničnom exporte sa podieľa skoro polovicou. Ako sa im podarí v konkurencii čínskej automobilovej veľmoci s elektrickými autami presadiť budeme s obavou sledovať. Podľa všetkého očakávame, že doterajšiu svetovú pozícii v počte vyrobených aut na obyvateľa, sa nám nepodarí v budúcnosti udržať. Bodaj by sme sa mýlili.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.