Turecko rinčí zbraňami. Čo tým Erdogan sleduje?

· Čas čítania: 3 min.
Zdroj: Zem&Vek

Mnohým Stredoeurópanom sa zdá, že krajina, s ktorej výbojmi majú opakovane neblahé historické skúsenosti, na prahu tretej dekády tretieho tisícročia stráca zmysel pre realitu, keď čoraz agresívnejšie vystupuje voči svojim susedom. Navyše neváha adresovať vyhrážky a hrubé invektívy nielen okolitým krajinám, ale i celým medzištátnym zoskupeniam, keď jej dobromyseľne dohovárajú, aby sa miernila. Nespratné správanie tureckého prezidenta Recepa Erdogana a jeho pravej ruky, šéfa tureckej diplomacie Mevlüta Čavušoglua, v medzinárodnej aréne by vari aj bolo možno prehliadať a ignorovať, keby ho nesprevádzalo vírenie vojnových bubnov, horúčkovité zbrojenie a provokatívne predvádzanie vojenskej sily na vode, pod vodou, na súši a vo vzduchu. Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, ako i ďalšie západoeurópske krajiny so zdesením pozorujú, ako beztrestne si turecký autokrat buduje u nich doma erdoganovské piate kolóny z miliónov tureckých prisťahovalcov. Po skončení druhej svetovej vojny, keď Nemecku a Rakúsku chýbali milióny mužov, ktorí padli na frontoch, ich vítali ako hosťujúcich robotníkov. Milióny gastarbeiterov, ktorí odvtedy prišli, sa domov nevracali, privádzali si príbuzenstvo zo starej vlasti a vytvárali turecké komunity. Krátko po rozpútaní vojenskej ofenzívy Azerbajdžanu proti Náhornému Karabachu koncom septembra sa ukázalo, že ju pomáhalo pripravovať Turecko. Generalita v Ankare poskytuje útočiacim Azerbajdžancom vojenských inštruktorov a poradcov. Alah požehnal Azerbajdžan ropným bohatstvom a režim prezidentskej dynastie Alijevovcov v Baku si môže dovoliť objednávať u tureckých bratrancov zbrane a špeciálnu techniku i so servisným personálom. Európania v polovici októbra so znepokojením konštatujú, že Erdogan sa pustil do zahraničných výbojov s vervou stredovekého osmanského vladára.

Donedávna hanlivú prezývku sultán Erdogan, ktorou ho častovali eurocentrickí kaviarenskí demokrati v Istanbule, už dávnejšie nosí hrdo a sebavedome ako neformálne uznanie svojho postavenia de facto panovníka rodiacej sa Novoosmanskej ríše. Tá pôvodná (1299 – 1922) zanikla pred necelými sto rokmi, keď ju po skončení prvej svetovej vojny porazenú rozparcelovali a zminiaturizovali na poeurópčenú republiku. Recep Erdogan si ešte ako primátor Istanbulu (1994 – 1998), ktorému sa bridila zženštilosť eurofilných kaviarenských povaľačov v metropole nad Bosporom, zaumienil ísť do vysokej politiky, aby obnovil veľkosť Turecka. Podobne ako zhruba v tých dobách v Moskve jeho o dva roky starší rovesník Vladimir Putin, ktorému ležala na srdci obnova veľkosti Ruska. Nezabudnime v tomto kontexte ani na iného vlasteneckého vizionára Viktora Orbána, ktorý sa v júli 1998 po prvýkrát posadil v Budapešti do premiérskeho kresla s pocitom osudového poverenia, aby sa pokúsil pracovať, čo mu sily vystačia, na obnove Uhorska a prinavrátení mu niekdajšej veľkosti.

Kým maďarský rodomil ostáva po viac ako dvoch desaťročiach vo vzťahu k mocenskej subcentrále v Bruseli v nezlomnej defenzíve (a k zámorskej centrále v úslužnom predklone), sultán Erdogan veľmi rád ukazuje Bruselu i Washingtonu vztýčený prostredník. Na rozdiel od Orbána má totiž v rukáve tromfy, ktoré transatlantická vrchnosť nemá čím prebiť. Washington sa bez priazne nekorunovaného sultána nad Bosporom geostrategicky nezaobíde a Brusel ostáva závislý od Erdoganovej ochoty nevypustiť štvormiliónovú masu nazhromaždených migrantov zo zberných táborov, aby zaplavila Európu. S takouto hernou výbavou si mocnár z Anatolského polostrova môže dovoliť rozohrávať gambitovú hru na niekoľkých šachovniciach. Nemusí byť – a ani nie je – taký premýšľavý a opatrný šachista ako ruský veľmajster Vladimir Putin. Pre Kremeľ by bola vojenská angažovanosť v Náhornom Karabachu, a zároveň v Líbyi, Sýrii, Kurdistane, Iraku, Jemene, na Cypre a v Egejskom mori nočnou morou. Erdogan tam všade vojensky intervenuje – a spí bez obáv zo zajtrajška.

Autor: Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár