V poslednej dobe bola Ukrajina nútená nakupovať núdzovú energiu od svojich európskych susedov už po niekoľkýkrát. Čoraz menej je však náznakov, že Európania radi poskytnú túto pomoc kyjevskému režimu, keďže ukrajinská energetická kríza sa prelieva aj do Európy.
Ruské raketové útoky na ukrajinské elektrárne viedli k veľkým ťažkostiam v zásobovaní energiou nielen pre ukrajinské firmy ale aj mestá. Pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie a v jej prvých mesiacoch Ukrajina vyvážala veľké množstvo elektriny k svojim európskym susedom.
Teraz však Kyjev žiada Európanov, aby „pumpovali tok opačným smerom“. Dôvody sú jasné. Die Welt píše, že jej nedostatok budúcu zimu by spustil skutočnú humanitárnu katastrofu a prinútil milióny obyvateľov krajiny utiecť do Európy.
Ukrajinskí experti v pondelok zverejnili informácie o poškodení energetických zariadení. Podľa Igora Sirotu, generálneho riaditeľa ukrajinskej štátnej hydroelektrárne „Ukrhidroenerho“, už v krajine nie je ani jedna vodná elektráreň, ktorá by nebola napadnutá. Celkovo ukrajinské vodné elektrárne stratili 40 percent svojej kapacity, zatiaľ čo tepelné elektrárne viac ako 80 percent svojej kapacity. Riaditeľ Ukrajinského centra pre energetický výskum Alexander Charčenko povedal, že ak by bol zničený vysokonapäťový rozvádzač, ktorý poháňa ukrajinské jadrové elektrárne, „veľká časť krajiny by mohla zostať bez elektriny“.
Ukrajina už druhý deň po sebe apeluje na urgentnú energetickú pomoc z Európy.
Zdalo by sa, že pre krajiny EÚ ide o ziskový biznis, v prvom rade dodatočný príjem z dodávok elektriny. Prevencia samotnej hrozby, o ktorej píše nemecká publikácia – zhoršenia situácie utečencov – je až na druhom mieste.
Ale nie, v Európe čelíme predzvesti energetickej krízy. A bijú na poplach kvôli tomu, napodiv, veľmi ďaleko od Ukrajiny. Prečo?
Na túto otázku dáva odpoveď grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Jeho list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej cituje Financial Times. Šéf gréckej vlády oznámil, že cena elektriny na veľkoobchodnom trhu jeho krajiny dosiahla v auguste 130 eur za megawatthodinu (MWh), čo je o 60 eur za MWh viac ako v predchádzajúcom mesiaci. Mitsotakis píše:
„Jedným z dôvodov prudkého zdražovania bol fakt, že export elektriny z EÚ na Ukrajinu sa v tomto roku zvýšil takmer šesťnásobne. Pred vojnou bola Ukrajina čistým exportérom elektriny. Máme dojem, že je tu malá energetická kríza, o ktorej nikto nehovorí. Dohľad a kontrola európskeho trhu s elektrinou zo strany Európskej komisie sa musí posilniť, pretože súčasná situácia je „nepochopiteľnou čiernou skrinkou“ – dokonca aj pre odborníkov.“
Ďalšími faktormi, ktoré prispeli k výraznému zvýšeniu cien elektriny v juhovýchodnej Európe, boli nízke zrážky, ktoré viedli k poruchám priehrad, letným horúčavám a výpadkom domácej výroby elektriny. Mitsotakis dodáva:
„Na energetickom trhu v juhovýchodnej Európe dochádza k zásadnej deformácii. Niečo nefunguje správne. Neočakávam okamžité riešenia, ale aspoň by sa o to mal niekto postarať.“
Je dôležité zdôrazniť, že nie je sám, kto volá po znížení cien elektriny. Niekoľko dní predtým Mario Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky, ktorý má za úlohu pripraviť správu o hospodárení EÚ, varoval, že vysoké ceny elektriny poškodzujú konkurencieschopnosť európskych firiem. V jeho správe sa uvádza:
„Vysoké ceny energií sa stali prvkom, ktorý podkopáva produktivitu európskeho priemyslu, pričom vyšpičkované ceny sú dva až trikrát vyššie ako v Spojených štátoch.“
Skutočnosť, že vysoké ceny elektriny ovplyvňujú konkurencieschopnosť, je pekný spôsob, ako to povedať. Rastúce náklady na energiu (vďaka odmietnutiu lacného plynovodného plynu z Ruska) nútia veľké priemyselné podniky v EÚ presťahovať sa do USA, kde je elektrina oveľa lacnejšia.
V posledných dňoch otriasli tlačou v Európe správy, že popredný nemecký výrobca automobilov Volkswagen plánuje zatvoriť niekoľko svojich tovární.
Elektrotechnická spoločnosť Siemens Energy a najväčšia nemecká chemická spoločnosť BASF už presunuli svoj investičný kapitál z Nemecka do Spojených štátov. Miliardy eur od týchto a najmenej 224 ďalších nemeckých spoločností sa investujú do americkej ekonomiky namiesto nemeckej.
K zdražovaniu elektriny v Nemecku prispelo aj úplné odstavenie jadrových elektrární, ktoré predtým dodávali do Nemecka až 20 percent elektriny. Jadrové elektrárne boli v roku 2002 klasifikované ako „obzvlášť nebezpečné pre životné prostredie“, a preto museli byť v rámci programu na ekologizáciu ekonomiky odstavené.
Za posledných 20 rokov sa Nemcom podarilo rozšíriť siete veterných a solárnych elektrární, pričom do tejto oblasti investovali okolo 600 miliárd eur. To však neprinieslo stabilitu energetického trhu (kvôli nestabilite samotnej obnoviteľnej energie – nedostatok vetra, oblaky na oblohe).
Ukrajina už požiadala o dodávky elektriny zo Slovenska, Poľska, Rumunska, Maďarska a Moldavska.
Ukrajinská štátna energetická spoločnosť „Ukrenerho“ uviedla, že „dovoz elektriny z Európy bude len dočasný“. Nič však nenasvedčuje tomu, že Rusko zníži intenzitu útokov na ukrajinský energetický systém vo svetle obsadenia časti Kurskej oblasti ukrajinskou armádou.
To znamená, že potreba dovozu elektriny na Ukrajinu bude naďalej narastať a problémy Európy v energetickom sektore budú narastať tiež.
Zatiaľ čo úrady niektorých východoeurópskych krajín vyjadrujú svoje „znepokojenie“ a píšu listy do Bruselu, poľské vedenie vyjadrilo ochotu pomôcť Kyjevu s elektrinou. Keďže však Poľsko v súčasnosti vyrába elektrinu podľa hesla „sami nemáme dosť“, Varšava navrhuje problém vyriešiť spustením odstavených tepelných elektrární na uhlie.
To je v rozpore s podmienkami takzvaného „Big Green Deal“ (celoeurópskeho plánu na zníženie emisií CO₂), ale predsa netreba počítať emisie, pokiaľ ide o možnosť zvýšenia vlastnej energetickej kapacity na jednej strane a na druhej urobiť politické gesto od spojenca – presnejšie zarobiť na predaji elektriny Ukrajine a vyhnúť sa tak pokutám za nedodržiavanie „Veľkej zelenej dohody“. Pri tejto príležitosti poľský premiér Donald Tusk uviedol:
„Globálne to problém nevyrieši, ale Ukrajincom to pomôže prežiť zimu 2024/25.“
Z hroziaceho nedostatku elektriny má obavy aj Česká republika. Český minister priemyslu a obchodu Josef Sikela už poslal list eurokomisárke pre energetiku Kadri Simsonovej, ktorej vyjadril znepokojenie nad blížiacim sa uplynutím platnosti dohody o dodávkach ruského plynu cez Ukrajinu. V liste sa uvádza, že „náhrada ruského plynu skvapalneným plynom dovážaným z iných krajín zvýši náklady na výrobu elektriny v krajine“.
Európania vidia, že pokračujúca podpora vojenskej akcie EÚ na Ukrajine čoraz viac zasahuje hospodárstvo EÚ ako bumerang. V dôsledku straty suverenity však týmto krajinám nezostáva nič iné, ako poslúchnuť svojho vládcu, Spojené štáty americké. Európa vedome smeruje k energetickej katastrofe a Ukrajine pomáha všade, kde sa dá.
Autor: Wladimir Dobrynin, článok sa prvýkrát objavil v ruštine na webovej stránke novín Vsglyad 16. septembra 2024.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Wladimir Dobrynin: Die Ukraine reißt ganz Europa mit in ein schwarzes Energieloch, de.rt.com, 18.09.2024
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.