Od začiatku rusko-ukrajinského konfliktu nás európski a samozrejme aj naši politici presvedčovali, že od ruských energetických zdrojov sa musíme odstrihnúť preto, že z ich predaja je financovaný spomínaný konflikt. Keď nás Rusi „predbehli“ a postupne obmedzujú dodávku zemného plynu z dôvodu, že plynovod Nord Stream 1 potrebuje údržbu, nastal strach, či sa do jesene stihnú naplniť zásobníky plynu aspoň na 80 percent. Čo znamená zníženie dodávky plynu? Peniaze z jeho predaja nepotrebujú na účel, ktorý sme spomínali v úvode, alebo je konflikt už na konci, alebo si našli iných odberateľov v zahraničí? Podľa všetkého bude platiť posledný dôvod a síce sankcionované ruské energetické zdroje sú už presmerované do Číny a Indie, z ktorých sa vyrábajú výrobky nielen pre domáci trh, ale aj pre západné európske trhy a možno aj trhy na druhej strane Atlantiku. Z tejto situácie sú dosť „vystrašené“ aj bohatšie štáty ako je len Slovensko, o čom svedčí, že nastavajúce energetické problémy porovnávajú s krachom americkej investičnej banky Lehman Brothers, ktorou sa však odštartovala globálna finančná kríza, ktorej dôsledky pociťujeme dodnes. Sem patrí aj najnovší zákaz nakupovania zlata v Rusku v ročnom objeme 300 až 400 ton, čo pre ruský rozpočet predstavuje druhý najväčší príjem.
Firmy poškodzujú emisné povolenky
Z dôvodu nižších dodávok plynu ako aj spomaleného plnenia zásobníkov, už jeho ceny zareagovali zvýšením a navyše majú európski zákazníci problém ho nahradiť z iných zdrojov a keď tak za podmienky vyšších cien, čo určite bude infláciu len zvyšovať. Otvorenou otázkou však ostáva, či plyn a jadro sa bude naďalej pokladať za zelené zdroje energií, aj keď Európska komisia vyjadrila kladné stanovisko. Jednou z príčin narátajúcich cien energií však je aj uponáhľaná a pre väčšinu z nás nelogická zelená energetická politika. Jej dôsledkom sa ceny väčšiny fosílnych palív zvyšovali pred spomínaným konfliktom z jednoduchého dôvodu a síce dopyt po nich nebol v súlade s ich ponukou aj z dôvodu obmedzeného investovania aj do nových ložísk, keďže Európska komisia presadzovala predovšetkým investície do obnoviteľných zdrojov. Pokiaľ bude komisia naďalej presadzovať „zelenú ekonomiku“, čo sa ukazuje aj v prípade zákazu predaja nových osobných aut od roku 2035 so spaľovacími motormi hrozí, že zdražovanie na starom kontinente bude pokračovať. Iným problémom pokračujúceho zdražovania sú emisné povolenky, ktoré tiež vymyslela Európska komisia, ktoré sa tiež podieľajú na terajšom cenovom marazme. Proti postupnému obmedzovaniu fosílnych palív a ich nahradeniu obnoviteľnými zdrojmi nebude nikto, jedná sa však o zlepšenie životného prostredia, ale náklady prechodu vo výške okolo 300 miliárd eur medzi európskymi daňovými poplatníkmi vyvoláva dosť oprávnenú otázku, kde a za akú cenu bude komisia uvedenú sumu získavať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.