Bankový sektor vykázal za minulý rok zisk v objeme 828 milióna eur, čo je od roku 2009 najviac a tak si mnohí z nás kladú oprávnenú otázku ako je to možné? Zlepšila sa úroveň poskytovaných bankových služieb, za ktoré si od svojich klientov pýtajú viac, alebo sa im znížili náklady, adresne nevieme. Čo však určite vieme sú narastajúce bankové poplatky za rovnaké služby ale asi skôr od starších, ktorí sú nie tak počítačovo gramotní, aby si vedeli v počítači a mobile uskutočniť platbu do inej banky, zriadiť si trvalý príkaz vytlačiť stav peňazí na účte a takto by sme mohli pokračovať. Keď o takú službu požiadate bankového úradníka, môžete byť na konci mesiaca pri kontrole výpisu prekvapený, o koľko sa Vám bežný účet znížil v porovnaní s rovnakou službou v minulých rokoch. Ďalšou vysoko ziskovou položkou je narastajúce rozdiel medzi úrokmi na úvery a úrokmi na vklady, ktoré sa v prvom prípade zvýšili niekoľkonásobne, zatiaľ čo v druhom prípade sú úroky na vklady zmrznuté. Ale nie vo všetkých, ale skôr zahraničných, čo prekvapuje keď vieme, koľko miliónov dividend zo zisku nám každoročne odpláva z nášho finančného trhu. Zatiaľ sme nepočuli, žeby sa odvádzali z nich ako pred dvoma rokmi nejaké navyše bankové odvody. Okrem nich banky zarobili aj dôvodu nižšej tvorby rezerv na nesplácané úroky, ktorá sa totiž počíta, ako nákladová položka.
Bankový sektor si na inflácii privyrobil
Bankový sektor totiž patrí medzi odvetvia, ktoré viac „zarobili“ na inflácii a tak právom očakávame, že vláda príjme opatrenia na vyššie zdanenie ich nadštandardných ziskov, čo sa doteraz nestalo. Kto ale sleduje aj vzájomné súvislosti medzi mierou inflácie, úročením úrokov a vkladov si určite kladie otázku prečo v Česku pri identickej inflácií ako na Slovensku, majú úroky na vklady a úvery na úrovni 7 percenta, zatiaľ čo u nás sú úroky na úvery blízko 4 percent a na vklady pod jedno percento. Potom sa nečudujme, že si domácnosti kladú oprávnenú otázku prečo sme vstúpili do eurozóny, keď Česko dnes vykazujú 90 percentný podiel priemeru životnej úrovni v EÚ, zatiaľ čo my so spoločnou menou, sme na úrovni okolo 70 percent. Majú potom komerčné banky záujem na znižovaní inflácie, keď práve z dôvodu jej rastu sa im ziskovosť zvyšuje, sme zatiaľ zo strany ich „šéfa“ ktorým je ECB, zatiaľ nedozvedeli? Zvyšovaním úrokovej sadzby sa nám na jednej strane zdá, že proti inflácii „bojuje“ ale na druhej strane by jej znižovaním klesol zisk jeho podriadeného sektora, čo veru nemá žiadnu logiku.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.